Konkurenciu nekopírujú

Práca v hoteli ju v ďalekej Amerike očarila natoľko, že po skončení školy bez váhania zamierila do tejto brandže. Pred niečo vyše tromi rokmi stála pri rozbehu osobitého štvorhviezdičkového hotela v centre Bratislavy. Už rok a pol sedí v jeho šéfovskom kresle. Riaditeľka hotela Marrol´s. Jana Petríková.

Smer určila cudzina
V detstve hotely veľmi nevnímala. V čase, keď vyrastala, totiž tie slovenské nefungovali štandardne. Práca v nich nebola príliš prestížnou záležitosťou.
Vyštudovala marketing na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Predpokladala, že aj jej kariéra sa bude uberať týmto smerom.
Počas prázdninového pobytu v USA sa však dostala k brigáde v hoteli. Začínala na recepcii. "Postupne som prešla celým hotelom. Oboznámila som sa s tým, čo práca v ňom predstavuje. Zapáčilo sa mi to," spomína.
Už počas vysokoškolského štúdia sa rozhodla hľadať si miesto. V hoteli Dukla, kam sa vybrala na konkurz, svoju dráhu neodštartovala. No oslovili ju tam s ponukou pracovať na obchodnom oddelení novovznikajúceho hotela. Neodolala jej, aj keď brány mal otvoriť až o pol roka neskôr.

Šanca na realizáciu
Koncept vyrastajúceho hotela Marrol´s už existoval. Napriek tomu presne nevedela, do čoho ide.
Keď v ňom ako absolventka školy začínala, necítila sa voči ostatným v nevýhode? Vraví, že nie. Lebo nový bol nielen hotel, ale aj celý tím. Všetci sa učili na pochode. "Riaditeľke neprekážalo, že som nemala skúsenosť z hotelierstva na Slovensku. Bola rada, že môže ľudí zaučiť a ukázať im, ako sa veci dajú robiť."
Aj keď bola základná línia hotela určená, za výhodu považuje, že všetko nebolo premyslené do detailu. To poskytlo úzkemu tímu ľudí vtlačiť svoj rukopis do podoby propagačných materiálov či internetovej stránky hotela. Ale aj diskutovať o zariadení izieb či fungovaní recepcie i reštaurácie. "Byť súčasťou hotela hneď od jeho otvárania je úžasná skúsenosť."

Zodpovednosť za hotel
Počas necelých štyroch rokov sa stihla presunúť z pozície obchodnej manažérky na post zástupkyne a napokon riaditeľky hotela. Najvyšší post jej uvoľnila riaditeľka, ktorá Marrol´s rozbiehala. Tá sa paradoxne presunula na šéfovskú stoličku hotela Dukla, v ktorom chcela Jana Petríková pôvodne začať.
Vedenie preberala s miernymi obavami. "Hotel som poznala. Nesmiernou výhodou bola znalosť ľudí, ktorí v ňom pracujú."
Ako obchodná manažérka mala na starosti klientov, teda najdôležitejších ľudí, bez ktorých sa hotel nezaobíde. Ale riadiť hotel, mať pod sebou 35 zamestnancov a prevádzku bolo niečo úplne iné. "Tú zodpovednosť som si nevedela predstaviť, kým som neprevzala vedenie a nezačala túto prácu robiť."

Rodinné a veľké
Hotely, v akom pracuje aj ona, sa jej vždy páčili. Netají, že menšie ubytovacie zariadenie rodinného typu je jej bližšie než anonymnejší veľký hotel. Vďaka tomu, že v Amerike pracovala v hoteli so stovkami izieb, pozná výhody i nevýhody oboch.
Medzi americkými a slovenskými hotelmi veľké rozdiely nevidí. Skôr ich registruje medzi veľkým a malým zariadením bez ohľadu na to, v ktorej krajine sú. Vo veľkom hoteli, ktorý je súčasťou medzinárodnej siete, sa zamestnanci môžu oprieť o presne stanovené štandardy. Vedenie však zväčša do nich nemôže zasiahnuť. Záštita hotelového reťazca poskytuje zamestnancom pracovný postup alebo presun do hotela siete v inom meste či štáte. Nevýhodou však je, že tam zamestnávajú aj ľudí najatých na krátky čas. Nestihnú alebo ani nemajú záujem sa s pracoviskom stotožniť. "A k hosťom sa nie vždy vedia správať, ako by mali."
Naopak, v malom hoteli musí pripraviť štandardy i postupy vedenie. Nedostane ich naservírované na tácke. Prístup k hosťom v ňom môže byť a aj je iný práve preto, že ubytúva menej ľudí.

Práca musí baviť
Ľudia, ktorí v hoteli pracujú dlhšie, vedia, že v tejto brandži sa nedá povedať - teraz mi padla, odchádzam. Novým zamestnancom sa to šéfka hotela snaží vysvetliť hneď od začiatku, aby boli pripravení.
Pri výbere sa snaží prijímať ľudí, ktorí sú flexibilní a majú prácu radi. "Tu je ťažké pracovať nasilu," myslí si. Sama je príkladom, že vzťah a láska k hotelierstvu nemusia byť vrodené, dá sa im aj naučiť. Ale len ak zamestnancov začne práca veľmi rýchlo baviť.
Nemá problém rozlúčiť sa s pracovníkmi, keď hotelu nedávajú všetko, čo by mali. "Táto brandža stojí a padá na ľuďoch, ktorí tu pracujú. Najmä na tých, čo prichádzajú do kontaktu s hosťami."

Možnosť porovnávať
Hotelovej reštaurácii šéfuje muž. No vo vedení má Marrol´s už od svojho rozbehu prevahu žien. Riaditeľka to považuje za prirodzené. "Ženy sa vedia lepšie vcítiť do toho, čo hosť očakáva. Je lepšie, ak na pozíciách, ktoré si túto schopnosť vyžadujú, robia ženy. V riadiacej práci je to však individuálne."
S obsadzovaním manažérskych postov hotel nemá problém. "Nie je ich veľa a táto sféra je pre ľudí zaujímavá." Horšie je to s nižšími pracovnými pozíciami, bez ktorých sa nezaobíde. Ľudia sa totiž presúvajú z hotela do hotela. Hľadajú niečo lepšie? Alebo menej, no lepšie platenej práce? Je to skôr tým, že sa nemajú možnosť dostatočne oboznámiť s hotelovým prostredím už počas školy, myslí si riaditeľka. Keď prídu učni na prax, tak len na krátko. Odchádzajú v čase, keď začínajú pracovať tak, ako by vedenie hotela chcelo. Podľa riaditeľky Marrol´s by bolo ideálne, ak by boli na praxi aspoň pol roka.
Možnosť porovnávať chýba aj absolventom škôl. "Pracujú u nás jeden-dva roky, zabehnú sa, naučia základy jazyka a majú chuť vyskúšať niečo iné, často aj v zahraničí."

Kontakt s ľuďmi
Marrol´s stavia najmä na biznis klientele. Hoci už druhýkrát získal titul Hotel roka, nemôže sa spoliehať, že si ho ľudia vďaka oceneniu nájdu sami a lôžka obsadia na sto percent. "Do istej miery by sme mohli byť spokojní. Máme veľa hostí, ktorí sa k nám pravidelne vracajú. Ale máme ten istý problém ako iné hotely: všetci chcú prísť v tom istom čase." Sú dni, keď by vedenie nemuselo hnúť prstom, a rezervácie by sa hrnuli samy. Ale počas sviatkov sa hotel na biznis klientelu spoliehať nemôže. Musí hľadať aj iných hostí.
Hotel, ktorý riadi, ide vlastnou cestou. Nekopíruje konkurenciu. Oceňuje, že má vybudované zázemie a môže sa sústrediť najmä na prácu s klientmi či zamestnancami.
Nebojí sa, že jej čoskoro môže práca pripadať monotónna? "Toho sa neobávam. Práca v hoteli nikdy nemôže byť monotónna, stále sa tu niečo deje."
Verí, že Marrol´s ešte istý čas povedie. O ďalšej budúcnosti nemá jasnú predstavu. Nestanovila si striktne, že musí ostať v tejto sfére. Prácu pre veľký hotel by však považovala za skutočne veľkú výzvu.
V budúcnosti si samu seba vie predstaviť aj v inej než hotelovej brandži. "Ale skôr v takej, kde nechýba kontakt s ľuďmi."