Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby si môžu dať do daňových nákladov plnú hodnotu maximálnej ceny stravného lístka. To znamená 3,80 eura. O príspevkoch k stravnému pre zamestnancov to však neplatí. Z hodnoty ich gastrolístkov si môžu dať do zníženia daňového základu 55 percent. Zákonník práce totiž hovorí, že zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 percentami z ceny jedla, "najviac však na každé jedlo do sumy 55 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín". Z jednej stravenky si tak môže dať do nákladov 1,57 až 2,09 eura. Zvyšok hodnoty stravenky hradí spravidla zamestnanec. Najlacnejší "gastráč" má totiž v súčasnosti hodnotu 2,85 eura, najdrahší 3,80 eura.
Tento výpočet príspevku však nemusí platiť vždy. Firmy totiž môžu na obedy svojim zamestnancom prispievať aj viac. Napríklad zo Sociálneho fondu, čo si tiež môžu odrátať z daní. Niekedy dávajú z fondu 20 -- 30 centov. Ale aj celý zvyšok, takže zamestnanec má stravenky úplne zadarmo.
Ako vysvetliť zákon
V čom však nemajú zamestnávatelia niekedy jasno? "Mnoho firiem si ustanovenie zákona o príspevku vo výške 55 percent stravného vysvetľuje tak, že ak kúpia a poskytnú zamestnancom stravné poukážky v hodnote 3,80 eura, môžu si z nich dať do nákladov 2,09 eura. Toto je pravda. Ale ak zamestnancom dajú poukážky v hodnote len 2,85 eura a myslia si, že im môžu uhradiť iba 1,57 eura, tak sa mýlia. Je to nesprávna interpretácia zákona. Môžu im prispieť až 2,09 eura," upozorňuje poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová. Zamestnávatelia si tak môžu dať do daňovo uznateľných nákladov tzv. zákonný sociálny náklad. Ten je bez ohľadu na hodnotu gastrolístka uvedených 2,09 eura. Pri lacnejších "gastráčoch" ako 3,80 eura je to však pre firmy možnosť, ale nie povinnosť. "Rozhodnutie je na zamestnávateľovi. Ak napríklad z hodnoty stravovacej poukážky 2,85 eura firma uhradila zamestnancom maximálnu hodnotu, teda 2,09 eura, potom tieto náklady sú uznané za daňové výdavky v plnej výške," potvrdila hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Gabriela Dianová. Pripomína, že zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie, ak zamestnanec vykonáva prácu dlhšie ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako jedenásť hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť aj ďalšie teplé jedlo.
Môžu sa aj preplatiť
Zamestnávatelia však namiesto príspevku na stravenky môžu svojim zamestnancom vyplatiť aj peniaze v hotovosti -- upozorňuje ekonómka a daňová poradkyňa Júlia Mucsková. "Jedna moja klientka sa ma pýtala, či zamestnancom môže dávať namiesto gastrolístkov peniaze. Lebo sa vraj za platenie gastrolístkami hanbia, takže radšej by mali peniaze," hovorí Mucsková. Zamestnávateľ môže dať pracovníkom namiesto gastrolístkov aj peniaze a túto sumu si dať do daňových nákladov. "Ale musia byť na to pádne dôvody," upozorňuje Mucsková. Napríklad taký, že zamestnávateľ nemá vlastnú jedáleň a ani v blízkom okolí pracoviska nie je vhodné stravovacie zariadenie, ktoré pripravuje teplé jedlá. Firma môže vyplatiť peniaze aj zamestnancom, ktorí zo zdravotných dôvodov nesmú jesť bežné reštauračné jedlá, ale majú lekárom predpísanú diétu. V prípade daňovej kontroly však zamestnávateľ musí dokázať, že vyplatenými peniazmi si základ dane znížil oprávnene. Ako doklad sa uznáva potvrdenie od lekára, že zamestnanec potrebuje inú stravu ako ostatní pracovníci. Vyplatené peniaze sa však pracovníkovi zdaňujú.