Ak si myslíte, že do 30. júna prerušíte živnosť a vyhnete sa tak na budúci rok plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne, mýlite sa. V minulosti sa to síce dalo, ale teraz už nie. Zabránila tomu novela zákona o sociálnom poistení, ktorá sa zmenila v januári tohto roku. Platenie poistného sa totiž po novom prehodnotí ku dňu, keď si podnikanie obnovíte. Legislatíva vás už nepovažuje za nového živnostníka – podnikateľa bez príjmov s možnosťou odkladu platenia odvodov do najbližšieho 1. júla po podaní daňového priznania.
Prerušenie je novinka
„Do konca roka 2010 platilo, že ak samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo živnostenské oprávnenie, zaniklo jej aj poistenie, a tým povinnosť platenia Sociálnej poisťovni. Novelou zákona sa však od prvého januára 2011 zaviedol pri pozastavovaní prevádzkovania živnosti aj inštitút prerušenia povinného sociálneho poistenia,“ vysvetlila riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. Preto od januára povinné sociálne poistenie nezaniká. Dochádza len k jeho prerušeniu na taký dlhý čas, ktorý si určí živnostník a počas ktorého nemusí platiť odvody.
Novela zákona spresňuje účel sociálneho poistenia, keďže podľa jeho pôvodnej verzie sa živnostníci opakovaným pozastavovaním a následným obnovovaním živnosti vyhýbali plateniu povinných odvodov. Lebo naďalej podnikali a dosahovali príjmy – dodáva daňový poradca Marián Augustín. Upravený zákon podľa neho zvýši odvodové zaťaženie „dotknutých živnostníkov“. Ale zároveň sa ich odvodové povinnosti zrovnoprávnia so živnostníkmi, ktorí živnosť neprerušili.
Len pri vyššom príjme
Živnostníkovi vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného sociálneho poistenia. „Ale iba za predpokladu, že k prvému júlu, alebo k prvému októbru kalendárneho roka, ktorý predchádza dňu skončenia prerušenia povinného sociálneho poistenia, jeho príjem bol vyšší ako zákonom stanovená hranica,“ doplnila Ďuriačová. Augustín upozorňuje, že s tým súvisí aj plnenie si oznamovacej povinnosti. Živnostníci musia oznámiť začatie prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ako aj ukončenie prerušenia poistenia po skončení pozastavenia živnosti. Oznamovaciu povinnosť si voči Sociálnej poisťovni musia splniť do tridsiatich dní od začiatku prerušenia poistenia. Živnostníci musia prerušenie svojho biznisu oznámiť aj živnostenskému úradu. Ten túto informáciu „posunie“ daňovému úradu a zdravotnej poisťovni. Ďalšiu povinnosť má živnostník voči daňovému úradu – musí do 15 dní od pozastavenia živnosti oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému daňovému úradu a vrátiť mu aj osvedčenie o registrácii. To znamená, že mu zaniká registračná povinnosť a opätovne mu vzniká po tom, čo živnosť obnoví.
„Samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne povinné poistenie dňom opätovného nadobudnutia živnostenského oprávnenia, ak bol príjem z podnikania za predchádzajúci rok vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmov,“ vysvetľuje Jana Hrabková zo Sociálnej poisťovne. To znamená, že pri obnovení živnosti do 30. júna 2011 budú poisťovňu zaujímať príjmy z roku 2009. Po prvom júli začne posudzovať vlaňajšie príjmy. Ak celý minulý rok živnostník nepracoval, alebo boli jeho príjmy veľmi nízke, mal by sa z povinného poistenia odhlásiť. Po obnovení podnikania sa musí na dôchodkové a nemocenské poistenie prihlásiť do ôsmich dní.
Zákon urobí poriadok
„Novelu zákona o sociálnom poistení vnímame ako robenie poriadku v odvodoch,“ hovorí účtovný a ekonomický poradca firmy Actoris system Vladimír Sirotka. Lebo prerušiť živnosť, ale za niekoľko dní si ju obnoviť a kvôli tomu neplatiť odvody, považoval za nekorektné. „Ako k tomu prídu poctiví živnostníci, ktorí odvody platili? Na neplatičov predsa doplácame všetci,“ dodal Sirotka. Živnostníkov, ktorí tento systém zneužívali, však podľa neho veľa nebolo.
Koľko bolo špekulantov?
Živnosť však spravidla prerušovali tí podnikatelia, ktorí sa v dôsledku hospodárskej krízy dostali do ťažkostí. HN to potvrdila generálna sekretárka Slovenskej asociácie malých podnikov Viera Vašicová. „Počas mojej 16-ročnej účtovníckej praxe som sa s prerušením a obnovením živnosti stretla len dvakrát. Tento inštitút použili živnostníci len v čase, keď Slovenskom zmietala kríza,“ povedala. Predtým prerušovanie živností zo špekulatívnych dôvodov takmer neexistovalo. Ak sa takéto prípady vyskytli, tak iba vtedy, keď tovar alebo služby, ktoré živnostníci ponúkali, nešli na odbyt. „V takom prípade im príjmy nezabezpečovali dostatok financií na úhradu odvodov,“ pripomenula Vašicová. Títo živnostníci by tak podľa nej museli siahnuť hlbšie do rodinných finančných zásob. Iba tak by dokázali zaplatiť odvody čo len v minimálnej výške.
„V roku 2010 bolo vydaných 19 377 rozhodnutí o pozastavení prevádzkovania živnosti na žiadosť podnikateľa,“ informoval HN rezort vnútra. Koľko z nich prerušilo podnikanie zo špekulatívnych dôvodov, sa však zistiť nedá. Príčiny pozastavenia živnosti sa totiž neskúmajú.