Predvolebná nuda skončila, už priebežné výsledky priniesli minimálne jeden vzrušujúci moment: Marián Kotleba sa stal vo svojom regióne novou pravicou.
Preceňovať racionalitu priemerného voliča sa nevypláca. Dokonca ani pravicového. A hlavne nie v ťažkých časoch. Racionálne fakty totiž hovoria, že v tejto krajine si nikdy nikto netrúfol tak radikálne zoškrtať sociálne dávky, ako minister sociálnych vecí druhej Dzurindovej vlády Ľudovít Kaník, ktorého v sobotu Kotleba prevalcoval.
Prvotným následkom sociálnych škrtov boli nepokoje Rómov na východnom Slovensku a hromadné rabovanie obchodov, ktoré zastavil až radikálny minister vnútra Vladimír Palko. Hrubou policajnou silou. Osadu pri Trebišove hermeticky uzavreli a metodicky zmlátili. Celú. Mužov, ženy, deti, starcov, prosto všetkých. Rómske nepokoje utíchli, no Kaníkova sekera rovnako tvrdo dopadla na všetkých sociálne slabých a zrazu sa ukázalo, že hladujúci Rómovia tvoria len nepatrnú menšinu tých, ktorých Kotleba nazýva parazitmi. Kaníka sa Dzurinda pri prvej vhodnej príležitosti radšej zbavil a nahradil ho empatickou nestraníčkou Ivetou Radičovou.
Ak sme tu teda mali od čias Tisa na Slovensku nejakého politika, ktorý by sa mohol stať osobným hrdinom nacistov, bol to práve Kaník. Problém je v tom, že jeho škrty najviac zaboleli práve Kotlebových voličov. Väčšina z nich totiž necíti nenávisť voči chudákom v osadách preto, lebo im prekáža, že prejedajú ich dane. Žiadne dane neplatia. Poväčšine žijú z minimálnej mzdy alebo sociálnych dávok. V ilúzii, že keby nebolo Rómov, dal by im štát na pár litrov jablčného dezertného navyše.
V tomto okamihu Kotleba ešte nevyzerá ako vážna hrozba, ale veď aj z toho krpatého Adolfa so smiešnymi fúzikmi sa Nemci spočiatku len smiali. Fakty sú také, že slovenská pravica úplne vyhorela a ekonomická impotencia Smeru bude sústavne zhoršovať situáciu väčšiny. Väčšiny, ktorá bude rozhodovať vo všetkých ďalších voľbách.
Jedným z najdôležitejších poučení európskych dejín je, že aj Adolf Hitler a jeho NSDAP sa dostali k moci v demokratických voľbách. Najväčším hriechom súčasných politických elít nie je to, koľko toho ukradli, ale to, že dláždia cestu k moci politickej spodine.