Nikto nevie, prečo Robert Fico kandidoval v prezidentských voľbách. Veď vedel, že ho síce niečo okolo štyridsiatich percent Slovákov volí, ale ďalších najmenej toľko viac či menej neznáša. Ale počítal s tým, že sa proti nemu postavia iní politici, ktorí sú na tom ešte horšie a že ich bez väčších problémov ako najpopulárnejší politik Slovenska porazí.
Lenže sa objavil Andrej Kiska.
Dobre finančne zaistený filantrop z Popradu, ktorý k svojim miliónom prišiel slušným podnikaním a dlhé roky sa už len venuje charite, ktorá si pod značkou Dobrý Anjel získala na slovensku skvelé meno a skutočne pomáha najchudobnejším. Nepolitik, proti ktorému Ficove politické zbrane mali len slepé náboje, hoci sa pred druhým kolom roztočila skutočne mohutná diskreditačná kampaň.
Slovensko v sobotu urobilo po odstavení Mečiara v roku 1998, modernizačných reformách druhej Dzurindovej vlády po roku 2002 a prijatí eura pred piatimi rokmi ďalší veľký skok smerom k vyspelej Európe. Slovenská demokracia ukázala obrovskú silu, keď sa prezidentom mohol stať človek, ktorý nikdy nebol politikom a ktorého štáb mal iba päť ľudí.
A to napriek tomu, že proti nemu stála strana Smer, ktorá ovládala, alebo mohla ovládať celý štát. To, že sa prezidentom stal Kiska, je aj víťazstvom pre stranu Smer, ktorá udržala vyrovnanú demokratickú súťaž a slovenskú demokraciu ako takú.
Kiskovo víťazstvo je tak víťazstvom celého Slovenska. Slovenska, ktoré už po niekoľkýkrát za posledných pätnásť rokov dokázalo úžasnú vec, o ktorej by mala hovoriť celá Európa. My Česi môžeme Slovensku a Slovákom len a len závidieť. Nielen nového prezidenta Andreja Kisku.