Budúcu prosperitu a životnú úroveň podmieňuje kvalita výskumu, spolu s transformáciou jeho výsledkov do inovácií. Napriek ekonomickým ťažkostiam, napätej situácii vo verejných financiách a nevýraznému hospodárskemu rastu, by vláda mala hľadať iné alternatívy, nie zamýšľaný zásah do vedy, ktorý je v príkrom rozpore s mnohými jej predchádzajúcimi vyhláseniami.
Výskum predstavuje proces transformácie financií na nové poznatky. Prebieha prevažne v akademickom prostredí a v popredných výskumných inštitúciách. Inovácie, naopak, vznikajú uplatnením vyvinutých technológií a novátorských myšlienok v praxi. Teda transformáciou výsledkov vedy na peniaze cez hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest.
Nášmu súčasnému výskumu však chýba dostatočná kapacita na intenzívnejšiu produkciu prelomových technológií a nových poznatkov. Predovšetkým z dôvodu až päťkrát nižšieho financovania slovenskej vedy v porovnaní s krajinami Škandinávie, Veľkou Britániou alebo Švajčiarskom.
V tejto súvislosti sa krátenie rozpočtu Slovenskej akadémii vied javí nelogickým až nebezpečným zásahom do výskumného systému. Aj keď táto popredná, už šesťdesiatročná výskumná inštitúcia, sa skôr orientuje na základný, hlavne zvedavosťou a skutočným záujmom motivovaný výskum, s poslaním skúmať podstatu javov a objavovať zákonitosti, ktoré ich ovplyvňujú.
V súčasnosti preferované aplikačne zamerané vedecké bádanie však rieši iba bezprostredné priority. Jeho výsledky sú hneď využiteľné. Avšak dnešné problémy majú krátkodobý a rýchlo pominuteľný charakter, pravdepodobne bez významnejšieho uplatnenia v budúcnosti.
Mnoho neočakávaného vzniklo v priebehu základného výskumu upriameného pôvodne na iné témy. Z toho dôvodu obidvom typom výskumu s nejasnou deliacou líniou by mala byť venovaná aj vyvážená finančná podpora.
Politici obvykle uznávajú kreatívny potenciál vedy a jej význam pre ďalší vývoj. Veď každé euro investované do kvalitného výskumu zvyšuje pridanú hodnotu vo výrobe minimálne o tretinu. Je preto nepochopiteľné, že skúšajú hľadať úspory vo verejných výdavkoch v tejto oblasti.
Vďaka vede a inováciám sa súčasnosť mení priamo pred našimi očami. Napriek tomu je tu kritika z viacerých strán, znehodnocujúca dôveru časti verejnosti vo vedeckú prácu. Okrem ekologických a iných negatívnych sprievodných efektov nášho systému, ide hlavne o kritiku jeho nekontrolovaného rozvoja. O nové a súkromné vzdelávacie inštitúcie so spornými výskumnými aktivitami. Žiaľ, pri evidentnej tolerancii orgánov, ktoré by mali kontrolovať a hodnotiť ich kvalitu, nie umožňovať manipulovať s povesťou nášho vzdelávania a vedy, s perspektívnym rizikom sťaženej akceptácie v medzinárodnej spolupráci na spoločných projektoch. Objektívnou evalváciou výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov by sa obmedzil prístup týmto inštitúciám do grantového systému a skôr by sa tak odkryli rezervy v rozpočte na výskumnú činnosť.
Ako členská krajina máme povinnosť participovať na rozvoji spoločného Európskeho výskumného priestoru. Už o pol roka začína na tejto úrovni sedemročný výskumný a inovačný program Horizon 2020. S obrovským, až 80 miliardovým rozpočtom. Zameraný na špičkovú vedu, udržanie schopnosti konkurencie priemyslu a na dnešné kardinálne sociálne problémy. Bez príslušného financovania popredných výskumných pracovísk, vrátane ústavov SAV, si na tieto peniaze naša výskumná komunita pravdepodobne nesiahne.
Skoro pred dvomi rokmi vytvorili asociáciu Science Europe. Vznikla integráciou štyroch predchádzajúcich výskumných riadiacich ustanovizní. Jedna z deviatich ňou sledovaných priorít sa sústreďuje na rozvoj výskumnej kariéry, keďže kritický minimálny počet kvalifikovaných vedcov je požiadavkou úspešného výskumu. V rozpore s pripravovanými tlakmi na zoštíhľovanie a reorganizáciu SAV predpokladá výskumníkov pracujúcich v optimálnych podmienkach. Aj platových.