Slovenskej ekonomike sa darí. Rastie dvojnásobne rýchlejšie, ako v priemere krajiny EÚ. Počet nezamestnaných ľudí postupne klesá. Výber daní sa citeľne zlepšuje. Darí sa konsolidovať verejné financie bez výraznejšieho brzdenia hospodárskeho rastu. A aj vďaka tomu má reálne kontúry doposiaľ nedosiahnutá méta v histórii Slovenska v podobe vyrovnaného rozpočtu. Takto by sa v stručnosti dali parafrázovať pozitívne postrehy generálneho tajomníka OECD Angela Gurríu po jeho nedávnej návšteve Slovenska.
Keďže je každému jasné, že nežijeme v raji na Zemi, ale na Slovensku, aj OECD identifikovala viaceré výzvy, ktorým krajina čelí. Ide napríklad o regionálne rozdiely, otázku štrukturálnej nezamestnanosti či oblasť školstva a zdravotníctva. Nejde však o jednoduché problémy a tie neprinášajú rýchle víťazstvá. Skúsme sa na to pozrieť optikou verejných financií. Jednou z hlavných nastavených priorít je pokračovanie v konsolidácii verejných financií s cieľom dostať schodok na nulu, respektíve štrukturálne k pol percentu HDP. To znamená postupne uzatvárať medzeru medzi verejnými príjmami a výdavkami. Na príjmovej strane rozpočtu významne pomáha úspešný boj proti daňovým únikom a dobrá kondícia ekonomiky. Lenže ak sa chceme rozvíjať, mnohé verejné politiky vytvárajú tlak na vyššie výdavky. Kľúčové z hľadiska budúcnosti teda bude skĺbiť rozpočtové ciele s prioritami verejných politík.
Z predvolebných plánov viacerých strán, ktoré sa uchádzajú o priazeň voličov, sú však čitateľné najmä sľuby výrazného znižovania daní. Čím by obmedzili hlavne samosprávy, keďže daň z príjmov fyzických osôb je práve ich hlavným zdrojom príjmov. Nehovoriac o tom, že mnohé návrhy tiež vytvárajú lákavý priestor pre daňové úniky, čo by viedlo k ďalšej erózii rozpočtových príjmov. V tejto mozaike však chýba to podstatné, a tým je dôveryhodné a konkrétne vybalansovanie vízií s rozpočtovou realitou. Každá oblasť je špecifická. Keď chceme zlepšovať verejné služby či ďalej zvyšovať úroveň školstva, niečo to bude stáť. Takisto vládou predstavený plán pomoci slabším regiónom či ďalšie znižovanie odvodov ľudí s nízkymi zárobkami si vyžiada isté zdroje. Zároveň je nutné dbať o čo najvyššiu efektívnosť.
Ekonomický armagedon, ako to predpovedali viacerí opoziční veštci na začiatku tohto volebného obdobia, sa teda nekoná. Paradoxne, aj v týchto nestabilných časoch máme vhodné vyhliadky na to, aby sme sa mohli sústrediť na kľúčové otázky. Bavme sa teda radšej o rozvojových politikách.
StoryEditor