Britský premiér Boris Johnson rád obviňuje firmy z ekonomických problémov. Hovorí, že zlyhali pri investíciách do svojich zamestnancov a trvá na tom, že brexit vytrhne krajinu z jej „nefunkčného modelu s nízkym rastom, nízkou kvalifikáciou a nízkou produktivitou, pričom to všetko umožňuje a podporuje nekontrolovaná imigrácia“.
Ale čo domáci robotníci, od ktorých sa bude očakávať, že budú poháňať transformáciu na ekonomiku „s vysokými mzdami, vysokou kvalifikáciou a vysokou produktivitou“? V tomto smere jeho vlastná vláda tiež zlyhala v investíciách. Správa Inštitútu pre fiškálne štúdie z minulého týždňa ukázala, že školské výdavky na žiaka v Anglicku medzi rokmi 2009 a 2019 reálne klesli o deväť percent.
Sekera padla nerovnomerne: pätina najodkázanejších stredných škôl zažila 14-percentný reálny prepad. Takéto zníženie školských výdavkov „v povojnovej histórii Spojeného kráľovstva prakticky nemá precedens“, uviedol inštitút. Výdavky na vzdelávanie dospelých medzitým klesli o 49 percent.
Platy učiteľov sú jednou z obetí. Mzdy nových a menej skúsených pedagógov sú v reálnom vyjadrení asi o štyri až päť percent nižšie ako pred 14 rokmi. Skúsenejší učitelia zažili osempercentný pokles v reálnom vyjadrení. Bude niečo z toho dôležité pre ekonomiku? Ekonómovia zistili, že v priebehu rokov bolo prekvapivo ťažké testovať súvislosť medzi výdavkami na vzdelávanie a výsledkami.
Časové oneskorenia sú dlhé, mätúcich faktorov je veľa a je ťažké nájsť protichodné situácie. Medzinárodné dôkazy o súčasných výsledkoch vzdelávania v Spojenom kráľovstve sú zmiešané: výsledky OECD v Pisa naznačujú, že žiaci zo Spojeného kráľovstva sú vo veku 15 rokov v porovnaní s ich rovesníkmi v iných krajinách na tom dobre, ale samostatný prieskum zručností dospelých naznačuje, že 16- až 24-roční v Anglicku a Severnom Írsku majú slabú gramotnosť a matematiku podľa štandardov bohatého sveta.
Podľa tohto prieskumu je Anglicko jednou z mála krajín OECD, kde majú mladí ľudia horšie schopnosti písať a počítať ako ľudia vo veku 55 až 65 rokov. Luke Sibieta, výskumník inštitútu, hovorí, že údaje nám nemôžu veľa povedať o vplyve škrtov za posledné desaťročie. „Výhody vyšších výdavkov – alebo nákladov na ich zníženie – sa vždy prejavia po 20, 30, 40 rokoch,“ hovorí.
Dokonca aj vtedy možno nebudete vedieť odhadnúť účinok čohokoľvek iného, čo sa stalo na trhu práce. Na rozdiel od toho znížte výdavky na niečo ako nemocnice a onedlho budú po chodbách kolovať videá ľudí na provizórnych vozíkoch. „Je ťažké zdôvodniť výdavky na vzdelávanie,“ hovorí.
Napriek tomu množstvo nedávnych výskumov podporuje myšlienku, že ak ide o vzdelanie, na peniazoch záleží. Rozdiely v štátnych výdavkoch v USA umožnili kvázi experimentálne štúdie, ktoré väčšinou nachádzajú silnú súvislosť medzi výdavkami a výsledkami.
Štúdia Spojeného kráľovstva, ktorá skúmala vplyv dodatočných finančných prostriedkov na niektoré stredné školy v takzvanom inner-city (chudobnejšie časti mesta, ktoré sú v kontraste s bohatšími predmestiami), zistila pozitívny vplyv, ale pociťovali ho väčšinou znevýhodnené školy, a to najmä na výkonoch schopnejších študentov.
Zdá sa, že Johnsonova vláda teraz súhlasí s tým, že peniaze spôsobujú rozdiel, najmä vzhľadom na zatvorenie škôl počas pandémie. Plánuje zvýšiť výdavky na vzdelávanie v priebehu nasledujúcich troch rokov, hoci inštitút počíta, že zvýšenie bude stačiť len na to, aby sa školské výdavky na žiaka vrátili do roku 2024 na rovnakú úroveň, aká bola v roku 2010.
Dodatočné peniaze na vzdelávanie dospelých a učňovskú prípravu sú stále o 15 percent nižšie ako v roku 2009.
Rovnako ako v iných oblastiach politiky, od dopravnej infraštruktúry až po sociálnu starostlivosť, má vláda veľké ambície, no len polovičato sa im prispôsobuje peňaženkou. Stratené desaťročie a pol na výdavky na vzdelávanie nie je ideálnym štartovacím bodom pre odvážnu novú ekonomickú stratégiu založenú na nižšej imigrácii, vyššej kvalifikácii a „vyrovnávaní“ nerovností.
Celkovo budú výdavky na vzdelávanie do roku 2024 predstavovať zhruba päť percent národného dôchodku, čo je podobný podiel ako na začiatku 70. rokov. Výdavky na zdravie sa, naopak, vyšplhali z 3,5 percenta na viac ako sedem percent. Vyšším výdavkom na zdravie sa nedá vyhnúť vzhľadom na starnúcu populáciu, čo je výzva, ktorú zdieľa obrovské množstvo krajín od Južnej Kórey po USA.
Skúsenosti Spojeného kráľovstva však poukazujú na chúlostivý problém. Jednou z definujúcich politických výziev tohto storočia bude starostlivosť o seniornú populáciu bez nedostatočného investovania do mladých, od ktorých bude závisieť budúcnosť.
Anglicko je jednou z mála krajín OECD, kde majú mladí ľudia horšie schopnosti písať a počítať ako ľudia vo veku 55 až 65 rokov.