© The Financial Times Limited 2020. Všetky práva vyhradené.
Za preklad článku zodpovedajú výhradne Hospodárske noviny. Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.
Po celé desaťročia bolo americké vojenské plánovanie založené na myšlienke, že USA by mali byť schopné viesť dve vojny v rôznych častiach sveta súčasne. No ani tí najpochmúrnejší stratégovia neplánovali súčasne tri konflikty. Administratíva Joea Bidena však v súčasnosti čelí militarizovaným krízam v Európe, Ázii a na Blízkom východe. Spoločne predstavujú najväčšiu výzvu pre globálnu moc Ameriky od konca studenej vojny.
Predstavitelia USA informovali, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu „už začiatkom roku 2022“. Americký minister obrany Lloyd Austin medzitým varoval, že vojenské manévre Číny pri Taiwane vyzerajú ako nácvik rozsiahlej invázie. Irán môže byť tiež niekoľko týždňov od vytvorenia dostatočného množstva štiepneho materiálu na výrobu jadrovej zbrane – to sa USA snažia zastaviť celé desaťročia.
Niektorí analytici sa obávajú, že Amerika môže teraz čeliť koordinovanému globálnemu útoku revizionistických mocností. Carl Bildt, bývalý premiér Švédska a medzinárodný diplomat, varuje, že politici by mali zvážiť možnosť simultánnych invázií na Taiwan a Ukrajinu. „Spolu by tieto dva akty zásadne posunuli globálnu rovnováhu moci,“ hovorí a dodáva, že by to znamenalo ranu svetovému poriadku, ktorý „podopiera globálny mier už celé desaťročia“.
Zdá sa nepravdepodobné, že Si Ťin-pching a Vladimir Putin priamo koordinujú vojenskú akciu. Myšlienka trojstranného konferenčného hovoru, na ktorom sa zúčastní aj Ebráhím Raísí, prezident Iránu, sa šíri do sfér Pulp fiction. No hoci neexistuje jediný plán spájajúci ambície Pekingu, Moskvy a Teheránu, existuje určitá miera spoločnej analýzy a ostražitosti. Vlády Číny, Ruska a Iránu majú ambíciu ovládnuť svoje regióny.
A všetci ospravedlňujú svoje ambície tvrdením o príbuzenstve s národmi za ich národnými hranicami. Vláda v Číne trvá na tom, že ich národným osudom je „znovu zjednotiť“ vlasť pohltením Taiwanu. Putin tvrdí, že na Ukrajine sa pácha „genocída“ proti rusky hovoriacim ľuďom a že povinnosťou Moskvy je chrániť ich. Iránska vláda tvrdí, že je ochrancom islamu na celom svete a využíva šiitských moslimov za svojimi hranicami ako zástupných bojovníkov.
Po chaotickom stiahnutí z Afganistanu v lete vyzerá Amerika slabo. To zvyšuje pokušenie Ruska, Číny a Iránu pokúsiť sa napraviť staré krivdy alebo presadiť sa s dlhodobými ambíciami. Revizionistické mocnosti v Ázii, Európe a na Strednom východe budú každá sledovať vývoj na iných kontinentoch. Útoky bez odporu na Ukrajine alebo v Taiwane by signalizovali zásadný posun v globálnej moci, ktorého sa Biden a ďalší obávajú.
No moc a dôveryhodnosť USA by tiež mohla klesnúť prostredníctvom série menej okázalých akceptácií, ktoré spoločne signalizujú, že Amerika ustupuje. V niektorých častiach Európy sú už znepokojení tým, že Bidenova administratíva hovorí o dosiahnutí nového bezpečnostného „usporiadania“ s Ruskom v Európe.
Ak USA ustúpia zoči-voči ruským hrozbám Ukrajine, Čína môže byť povzbudená, aby zintenzívnila zastrašovanie Taiwanu, a Irán môže šliapnuť na jadrový urýchľovač. Americkí spojenci, kľúčoví pre globálny vplyv Washingtonu, môžu tiež stratiť odvahu a začať sa odpájať.
Biely dom varuje pred týmito nebezpečenstvami. Vie, že si musí vybrať svoje bitky – inak riskuje. Silný postoj USA v Európe, Ázii alebo na Strednom východe by mohol pomôcť obnoviť americkú pozíciu na celom svete. No kde, ak vôbec, by mala Amerika napnúť svaly? Rozsah hrozby ukazuje na Čínu. Rozsah provokácie ukazuje na Rusko. Menší rozsah rizika poukazuje na Irán – ktorý je (zatiaľ) nejadrovou veľmocou.
Zo strategického hľadiska je inštinktom Bidenovej administratívy sústrediť sa na Čínu ako na jediného možného vyzývateľa voči úlohe Ameriky ako jedinej svetovej superveľmoci. Biden navrhol, že USA by bránili Taiwan, ak by naň zaútočili – ale nič podobné nepovedal o Ukrajine.
Väčšina amerických analytikov si však stále myslí, že útok na Taiwan je v roku 2022 nepravdepodobný – keďže Si Ťin-pching potrebuje stabilitu, pripravuje sa upevniť svoju moc na dôležitom zjazde komunistickej strany na jeseň budúceho roka. Ruské hrozby proti Ukrajine majú kratšiu poistku. Priamy konflikt s Ruskom vyzbrojeným jadrovými zbraňami však zostáva takmer nemysliteľný. Namiesto toho Biden pohrozil masívnymi ekonomickými sankciami a vojenskou pomocou Ukrajine v prípade ruského útoku.
Nálety na iránske jadrové zariadenia vyzerajú menej nebezpečne ako zapletenie s ruskými alebo čínskymi silami. Biden, podobne ako pred ním Barack Obama a Donald Trump, sa zdráha zapojiť sa do ďalšej vojny na Blízkom východe. Bidenova administratíva v žiadnom z týchto troch konfliktov výslovne nestiahne vojenskú možnosť zo stola. USA sa však s najväčšou pravdepodobnosťou spoliehajú na ekonomické a diplomatické zbrane.
Druh prísnych ekonomických sankcií USA, ktoré už boli uvalené proti Iránu, by mohli byť použité proti Rusku alebo Číne – v prípade útokov na Ukrajinu alebo Taiwan. To by neznamenalo začiatok tretej svetovej vojny. Môže to však znamenať koniec globalizácie.
Stiahnutie z Afganistanu zvyšuje pokušenie Moskvy, Pekingu a Teherán presadiť sa s dlhodobými ambíciami.