Aké budú dlhodobé finančné dôsledky Trumpových ciel? Máme síce 90-dňovú prestávku, ale táto otázka je stále naliehavá. Pohľad späť na skúsenosti Richarda Nixona z roku 1971 by mohol investorom pomôcť pochopiť, čo sa môže stať ďalej. Nedávne udalosti majú určite niektoré spoločné črty s „Nixonovým šokom“, ktorý nastal, keď vtedajší prezident vyradil dolár zo zlatého štandardu, zaviedol 10-percentné dovozné clo a dočasne reguloval ceny. Toto uvoľnenie režimu malo za následok obdobie globálnej hospodárskej nestability a neistoty. Spôsobilo nielen stratu podnikateľskej dôvery, ale viedlo aj k stagflácii.
Nixonova cenová a mzdová kontrola sa veľkolepým spôsobom obrátila proti nemu, vyvolala nedostatok výrobkov a pomohla podnietiť mzdovú cenovú špirálu. Celá táto epizóda bola kľúčovým faktorom, ktorý prispel k obrovskej inflácii v 70. rokoch. Podobne ako Trumpove clá, aj Nixonove clá boli zavedené s cieľom prinútiť krajiny zmeniť podmienky obchodu, aby pomohli znížiť obchodný deficit USA. Najväčšie obavy mal z Japonska a Nemecka. „Moja filozofia, pán prezident, je taká, že všetci cudzinci nás chcú vytočiť a našou úlohou je vytočiť ich ako prvých,“ povedal mu minister financií John Connally.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
