V prvom rade zatlieskajme Banskej Bystrici. Kotleba (verme, že definitívne) odchádza – dokonca aj s väčšinou svojich poslancov – do dejín a je obrovským úspechom, že Ján Lunter ho neporazil o jednotky percent, ale s dvojnásobným náskokom. Dobré znamenie.
Kráľ slovenského tofu po oznámení výsledkov sľuboval, že na bystrickej župe poriadne vyvetrá. Áno, musí to urobiť, a to čím skôr. Lenže iba to stačiť nebude. Na tom, aby sa z veľmi nevýrazného (hoci úspešného) podnikateľa v potravinárstve stal politik, bude musieť popracovať. Príkladov, že ten, kto dokáže riadiť biznis, sa vie obracať aj v politike, je v každom prípade dosť. Avšak opačných takisto.
Fakt, že si fašisti zbalia krabice zo sídla VÚC v Banskej Bystrici, je vo výraznej miere výsledkom veľkej mobilizačnej kampane v prospech účasti. Vďaka bohu, že verklíkovanie médií, ale i politikov o dôležitosti regionálnych volieb padlo na úžitok.
A pozitívnou externalitou masáže za účasť sú aj zmeny v Žiline, Prešove, Trnave či Košiciach. Pre kraje (VÚC-ky alebo župy, ako len chcete) bude prinajmenšom osviežujúce, že roky zabetónované štruktúry pôjdu preč.
Mimochodom, nepodstatným, ale príjemným detailom je, že Juraja Blanára v Žiline nahradí žena – vôbec prvá šéfka kraja v histórii Slovenska. Korunného princa dala dole kysucká učiteľka – to je celkom vábna honey story. Tohtoročná voľba županov ľudí chytila viac ako kedykoľvek predtým a výsledky naznačujú, že ich začne viac baviť aj celá krajská politika.
Menej už bude baviť koalíciu. Niet sa čo čudovať, že do prvej povolebnej diskusie v štúdiu HNtelevízie a Expresu v nedeľu ráno neprišiel žiadny zástupca Smeru-SD. Hoci historicky u nás regionálne či municipalitné voľby nekopírujú preferencie a výsledky celonárodného parlamentu, župný debakel súčasnej koalície a – buďme osobnejší – práve strany Smer-SD už v kontexte budúcej politickej mapy stojí za pozornosť.