Na úvod niečo z klasiky: „Múdry muž teda nemôže dodržať slovo, ak je mu to na škodu a pominuli okolnosti, za ktorých ho dal. (...) O vhodné zámienky nie je nikdy núdza.“
Ak má Nicoló Machiavelli pravdu, Béla Bugár je skutočne múdry muž. Nie nadarmo trvá jeho politická kariéra skoro tridsať rokov. Kto by si myslel, že z vlastného vyhlásenia „buď dohoda o predčasných voľbách, alebo odchod Mosta z vlády“ už nevykorčuľuje, hrubo podcenil jeho schopnosti. Názorová pirueta si síce absolútne známky nevyslúži, ale každý správny machiavellista vie, že nie charakter, ale výsledok konania rozhoduje.
Bugár dokonca ani nie je vierolomný. Diabol sa, ako vždy, skrýva v detailoch. Republiková rada síce dala vedeniu Mosta jasný mandát, ale s dodatkom, že v prípade ďalšieho vývoja prijíma rozhodnutia predsedníctvo. Ajhľa, predsedníctvo všetko odsúhlasilo, že by im rýchlosť závidel aj ÚV KSS. Asi vedia čítať s porozumením. Na rozdiel od poslanca Františka Šebeja. Lucia Žitňanská súhlasí, ale v ďalšej vláde nebude, lebo chce mať aj politickú budúcnosť. Most už žiadnu nemá, a tak mu dvojročný nadstavený čas príde vhod. Karavána ide ďalej a psy už ani neštekajú.
Skláňame sa aj pred umením Roberta Fica. Vybral si tretiu cestu, ktorú mu nikto neponúkol, a len tak mimochodom tým znemožnil všetky prognózy a zasvätené analýzy komentátorov. Takýto ťah by nevymysleli ani na Piatej Avenue. Pravda, Andrej Danko nie je sám, komu zloženie dnešnej opozície vháňa do oka nostalgickú slzu za Mikulášom Dzurindom či Ivanom Miklošom. Koalícia sa však obetuje na záchranu Slovenska pred Matovičom, Kolárom a Galkom v čase, keď by podľa prieskumu vládu už nezostavila a vyše 40 percent opýtaných chce predčasné voľby. Nič to, veď podľa rodeného demokrata Danka sa má občan v normálnom štáte zaoberať politikou, len keď sú parlamentné voľby. Ale inak je táto vláda celkom legitímnym reprezentantom vôle ľudu. Klásť prezidentovi podmienky, za akých premiér podá demisiu, zrejme tiež nebude celkom štandardné. Ústava nič také nepozná. Ktože to Andrejovi Kiskovi vyčítal, že sa pohybuje na hrane svojich právomocí?
Špekulácie o tom, čím presvedčil Robert Fico svojich partnerov, že vláda musí pokračovať za každú cenu, radi prenecháme iným. Radšej dajme slovo opäť Machiavellimu: „Čomu teda dať prednosť – popularite či rešpektu? Oboje totiž zlúčiť do jedného nejde, podobne ako oheň a vodu. Ak sa má panovník jedného zriecť, tak je lepšie oželieť to prvé“. Vládna koalícia sa po dnešku zriekla oboch. Ale dovládnu. To je to jediné, na čom im záleží.