Dočkali sme sa. Peter Pellegrini bude slovenským premiérom s poradovým číslom šesť. Po Kaliňákovi totiž odpadla hlava aj Robertovi Ficovi. Napriek tomu sú aktivisti stále nespokojní. Po novom trvajú na predčasných voľbách. Buďme k sebe ale úprimní: nemali s touto požiadavkou vyrukovať hneď na začiatku? Mali.
Nie je totiž argumentačne poctivé povedať, že našimi požiadavkami sú odchod ministra vnútra a premiéra, ale po ich naplnení priniesť nový „nákupný zoznam.“ Takto to nefunguje. A my ostatní, či sa nám to páči alebo nie, si musíme priznať, že demokraciu sme si zachránili. Je dobojované, zvykajte si.
Napriek tomu, že podľa všetkého sa parlamentných volieb toto leto nedočkáme, aj takéto svojské rozuzlenie politickej krízy prinieslo dva pozitívne výsledky. Konkrétne:
1. Koniec mýtu nedotknuteľnosti. Po protestoch Gorila a Bonaparte sme už ani nedúfali, že by Smer bol schopný serióznej sebareflexie. Odpílenie jeho dvoch najhrubších konárov však dokázalo, že aj „nedotknuteľní“ sa musia naučiť načúvať hlasu ulice. Je to dôležité víťazstvo občianskej spoločnosti.
2. Koaličný potenciál. Smer je pre niektorých opozičníkov toxickým odpadom, ku ktorému je fuj čo i len sa priblížiť. Ale čo tak bez Fica? Koaličný potenciál zrazu raketovo rastie. Ak by súčasný vývoj viedol ku generačnej výmene v našej najsilnejšej strane, máme nádej, že sa po KDH môže stať druhým politickým subjektom schopným prežiť svojho predsedu. Bol by to významný krok k normalizácii.
Nesmúťme preto za predčasnými voľbami. Aj nová vláda bude mať nárok na svojich 100 dní. A dúfajme, že prinesie pozitívnejší vietor pre vyšetrovanie. To totiž v prvom rade stálo pri jej vzniku.