Bugár – Fico 2:0. Po tom, čo tretia veta uznesenia Republikovej rady Mostu vyhnala Roberta Fica z vlády, ho Béla Bugár nepustil na Ústavný súd a uštedril mu druhú politickú potupu za necelý rok.
Fico skončil ponížený a urazený. Nuž, možno je to pravda, ale nemusí to znamenať, že sa vzdal svojej ambície zasadnúť na predsednícku stoličku v Košiciach.
Dnešný výsledok mu zatiaľ vyhovuje. Otázka znie, do akej miery budú jeho koaliční partneri ochotní asistovať mu pri jeho pláne. A tiež, či tentoraz Fico uprednostní osobné ambície pred udržaním koalície, ak ochotní nebudú.
Fico neuznáva právo Andreja Kisku menovať sudcov a chce si počkať na novozvoleného prezidenta. Tým dáva jasne najavo, že svoju kandidatúru ešte nezabalil.
Parlament dnes nezvolil žiadneho kandidáta. Stačí, aby sa to zopakovalo aj vo štvrtok a Fico bude späť v hre. Podľa zákona bude musieť byť vyhlásená nová voľba s novými kandidátmi.
Obštrukciu mohol Smer odôvodniť verejnou voľbou, s ktorou vraj principiálne nesúhlasí. Je to len zámienka. Smeru najviac vyhovuje práve takáto situácia. Zvoliť čo len niekoľko kandidátov by znamenalo riskovať, že prezident Kiska niekoho z nich vymenuje za predsedu a dá tak definitívnu bodku za Ficovou kandidatúrou.
Pravdaže, spoliehať sa na scenár obštrukcií je riskantné aj z iných dôvodov. Ľahko na to zabudnúť, no Béla Bugár kandiduje za prezidenta. Za existenčné ohrozenie koalície mu kandidatúra zatiaľ nestojí – Ficova podmienka, aby pri voľbe nespolupracovali s opozíciou, bola splnená – no ak chce, aby ju brali vážne, nesmie to vyzerať, že Ficovi v jeho ceste pomáhal.
Či si na seba vezme politické náklady prípadného znefunkčnenia Ústavného súdu, či dokonca ústavne mimoriadne pochybného nápadu predĺžiť funkčné obdobie súčasných sudcov, však v tejto situácii vôbec nie je isté. Ficov hnev na „mimoriadnu neserióznosť“ koaličného partnera nevyzerá ako hraný.
Samozrejme, veľký kombinátor Bugár vždy môže (tak ako v marci 2018) nájsť kompromisné riešenie. Vyhovoriť sa na hroziacu ústavnú krízu, tvrdiť, že udržanie koalície je prioritou a nakoniec Fica nejakou treťou vetou podporiť. Lenže ak bol pre neho Fico neakceptovateľný teraz, mal by byť vždy. Tento fakt nezmenia žiadne rokovania. Znovu má v rukách jeho osud. A možno aj osud koalície.
Odstúpenie z marca Robert Fico vykreslil ako ústupok v prospech prežitia koalície. Teraz hrá len sám o seba. Prípadná prehra by nebola prehrou Smeru, ale len jeho osobne. Ak by pre ňu bol ochotný obetovať aj vládu, poprel by všetko, čím sa snažil svoju demisiu ospravedlniť a dať jej vyšší zmysel.
Možno však o žiadnu vysokú hru nejde a Fica jednoducho dobehla karma. Po tom všetkom, čo do voľby investoval, by vynútené odstúpenie ešte pred finále bolo azda jeho najväčšou politickou prehrou. Až potom by sme mohli povedať, že je ponížený a urazený. A porazený.