Ťažba dreva v horských lesoch je možná len vtedy, ak sú tieto lesy sprístupnené dostatočne hustou cestnou sieťou. Stavať nové cesty pre ťažké mechanizmy v horách je finančne nákladná činnosť. Z ekonomického hľadiska sa oplatí iba vtedy, ak sa investícia do novej cesty vráti z predaja vyťaženého dreva.
Nedostupné horské oblasti sú často súčasťou najcennejšieho prírodného dedičstva -- národných parkov. Väčšinou sú takéto oblasti chránené aj lesníckou legislatívou -- sú vyhlásené za ochranné lesy, ktorých hlavnou funkciou je ochrana pôdy a spomaľovanie vsakovania a odtoku vody. Tieto lesy sa prakticky nikdy neťažili. Ich účel je totiž úplné iný než produkcia dreva. V prudkých terénoch je to logické a pochopiteľné.
Výstavba ciest do takýchto oblastí je preto nezmysel z ekonomického i ekologického hľadiska. Aby sa vrátila investícia do stavby, bolo by potrebné vyrúbať príliš veľa lesov, čo je však silná káva nielen pre ochrancov prírody, ale aj pre postupy hospodárskej úpravy lesa. Ani lesné hospodárske plány nepredpisujú v horských lesoch intenzívnu ťažbu. Úlohou lesníka je totiž les predovšetkým chrániť a nie ho drancovať kvôli vidine zisku.
Jedinou zákonnou možnosťou, ako sa dá v horských lesoch vykonávať masívnejšia ťažba, je využitie inštitútu tzv. náhodnej ťažby. V princípe by malo ísť o kalamitnú ťažbu, avšak v praxi je možné využiť tento druh ťažby aj na ťažbu zdravých stromov. Legislatíva je v tomto smere veľmi nešťastne formulovaná a dáva lesným hospodárom do rúk príliš silné nástroje, no bez možnosti ich účinnej kontroly. Vo väčšine horských lesov je preto možné vykonávať iba náhodnú ťažbu, táto sa však nedá oficiálne dopredu plánovať. Lesníci sa netaja tým, že protipožiarne cesty budú využívať na takúto ťažbu dreva. Snaha oficiálne zdôvodniť potrebu výstavby lesných ciest z dôvodu budúcej náhodnej ťažby by však vyzerala hlúpo. Z ekonomického i ekologického hľadiska je výstavba nových ciest v horských oblastiach cesta zarúbaná..
Avšak v prípade, že sa takýmto lesným cestám pridá prívlastok "protipožiarne", nečestným obhospodarovateľom lesa sa otvárajú nové, sľubné možnosti. Zámery výstavby nových ciest odeté do rúcha verejného záujmu ochrany pred požiarmi pôsobia omnoho nevyhnutnejšie než predtým. Ochrana prírody, biologickej rozmanitosti, pôdy, vodozádržná funkcia lesov -- to všetko predsa musí ustúpiť takej dôležitej veci, akou je ochrana pred požiarmi. Navyše, na preplatenie investície do výstavby ciest v takomto pôsobivejšom obale sa núka aj vyriešenie ekonomickej dilemy: Eurofondy. Program rozvoja vidieka umožňuje v rámci opatrenia "Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení" čerpať verejné finančné prostriedky na výstavbu lesných ciest v oblastiach ohrozených požiarmi. Jedným prívlastkom navyše zabije obhospodarovateľ lesa dve muchy jednou ranou.
Celá táto kamufláž má však jednu veľkú slabinu: Horské lesy dnes nie sú náchylné horieť. Horieť začnú až vtedy, keď sa v nich začne ťažiť drevo. Protipožiarne cesty sú cesty do pekla.
Róbert Oružinský,