Kým prišiel Einstein so svojou teóriou relativity, mali sme jasné istoty: meter bol meter a hodina bola hodina.
Áno, trápili sme sa s tvarom Zeme, či je guľatá alebo plochá, s vplyvom Boha na chod sveta, ale v princípe sme po geniálnom objave parného stroja a s príchodom priemyselnej revolúcie uverili, že rozumieme svetu. A dokonca že nám príroda bude slúžiť a že ju vieme ovládať.
A potom prišiel Einstein so svojou teóriou relativity. Hovorí, že v systémoch pohybujúcich sa rýchlosťou svetla nie je čas pozorovateľa a pozorovaného rovnaký (dilatácia času) a dokonca ani veci nie sú rovnako veľké (kontrakcia dĺžky).
To môžeme považovať za kritický stav – svet a zákony v ňom platiace závisia od stanoviska pozorovateľa. Svetu sme prestali rozumieť. Hoci sa táto teória vymyká našej bežnej životnej skúsenosti, vzali sme ju na vedomie. Termín relativita prenikol do nášho pojmového aparátu a tvrdíme, že „všetko je relatívne“.
Pojmy relativita, relatívnosť sú bežnou súčasťou nášho slovníka i života.
V sociálnej sfére vzdialenej od fyziky, ktorej aj tak nikto nerozumie, vznikol postupne masívny efekt relativizovania. „Relatívne“ sme začali vnímať realitu nášho soft sveta, naše sociologické interakcie, politiku a vzťahy. Relativizácia hodnôt je témou dňa. Krčma v regióne a bratislavská kaviareň vnímajú realitu rozdielne. So zdesením zisťujeme, že relativizácia hodnôt a postojov mienkotvorných osobností má na spoločnosť devastačný účinok.
Pritom nejde o banality alebo o názory na kvalitu futbalového zápasu. Ide aj o veľmi vážne veci. Relativita vnímania faktov je schopná zmeniť prichyteného zlodeja na obeť. Stačí sa pozrieť na „odôvodnenú“ nezákonnosť zatknutia. Trebárs že policajt nemal na uniforme správnu menovku.
Relativizácia postihla aj politiku. Od politika očakávame múdrosť a štátnickosť. Politici nás zaplavujú floskulami: „Sme nová politická garnitúra, meníme paradigmy a principiálnosť politiky, meníme budúcnosť Slovenska, sme strana s najkvalitnejším sociálnym programom, a desiatkami ďalších. Isto, sú medzi politikmi aj takí, pre ktorých je kategorickým imperatívom verejný záujem, pravda, principiálnosť hodnôt a blaho národa, ale priniesla politika naplnenie marketingových sľubov? Stali sa hodnoty hodnotami? Je pravda pravdou a lož lžou? Alebo „všetko je relatívne“? Sme dnes naozaj v takom stave, že môžeme relativizovať „drobné“ prešľapy politikov sľubujúcich vyviesť túto krajinu z biedy nielen finančnej? Ale aj hodnotovej? Naozaj prežívame taký kritický stav, napríklad COVID-19, že relativizácia prešľapov je nutná a po návrate do „normálu“ bude všetko opäť o. k.?
Relativita vnímania faktov je schopná zmeniť prichyteného zlodeja na obeť.