S úprimnou účasťou sledujem v tomto období povzdychy tatranských podnikateľov, ktorým v desiatkach percent ubúdajú hostia a klesajú tržby. Počúvam, čítam ako hovoria o jednej z najhorších sezón za dlhé obdobie. Prudký prepad českej koruny, forintu a zlotého, hospodárska kríza, menej mrazivých dní, skrátka - zle. Súčasne však - možno trocha nevlastenecky - priznávam, že tiež patrím k tým, ktorí v poslednom období dali prednosť strediskám v susednom Rakúsku. Z Bratislavy sú často bližšie, diaľnice tam niekde vedú takmer až k lanovkám a za cenu permanentky iba o trocha vyššiu než stojí doma mám na výber mnohonásobne viac zjazdoviek, lanoviek, vlekov. Hore, v tých zdanlivo najnedostupnejších výškach, stoja horské chaty s obdivuhodným výberom jedál za vcelku normálne ceny, s prívetivou a neuveriteľne rýchlou obsluhou. Skrátka lyžovačka, o akej sa u nás dá iba snívať. Nedávno som sprevádzal zranenú kamarátku do miestnej nemocnice aj napriek jej pomerne závažnému zraneniu som aj odtiaľ odchádzal s príjemným dojmom. Ona, mimochodom, tiež.
Stále mi je však ľúto za Tatrami. Najradšej by som takto písal o nich a vracal sa tam rovnako rád ako kedysi. Prečo to nejde? Kde a čím sú zakliate? Prečo sú Alpy preplnené? Však oteplenie je globálne, kríza svetová, všade sa šetrí... Bohužiaľ, nemám žiaden zázračný návod, viem, že Tatry sa nedajú nafúknuť, nebudú z nich Alpy so stovkami kilometrov lyžiarskych tratí. Som však presvedčený, že majú čo ponúknuť. Kľúčom sú služby. Kvalitné. Mať kde zaparkovať, mať sa kde v suchu prezuť, kvalitne najesť a napríklad tiež - s prepáčením - neplatiť za verejné záchody... a napokon, nemať občas neodbytný pocit, že personálu som na ťarchu.
Tatranci, držím vám palce. Urobíte to pre mňa a ostatných Slovákov? Vlastne predovšetkým pre seba!
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |