Zážitky a skúsenosti sú viac ako veci. Podpísať sa pod toto tvrdenie je ľahké, zvlášť v deklaratívnej rovine. Je to ako so športom alebo zdravým jedlom. Dobre vieme, že bicykel po práci by nám zlepšil nielen kondíciu, ale aj pocit zo života. No aj tak často vyhrajú čipsy a Netflix alebo tradičná závislosť nakupovanie. Keď ide o nové veci, zdá sa, že nemáme hranice. Ani počas obdobia zatvorených obchodov sme si nedali pauzu (e-shopy). A po uvoľnení radikálnych ekonomických opatrení sa nič tak rýchlo nevrátilo na úrovne spred pandémie ako návštevnosť obchodných centier.
Koľko peňazí míňame na veci, by sme spočítali. Akú však majú pre nás hodnotu skúsenosti? Napríklad tie pri finančných rozhodnutiach? O tom by mohol hovoriť ten, kto si nasporil rezervu a tento rok mu pri výpadku príjmu veľmi pomohla. Alebo ten, kto v marci nespanikáril a nevybral z akcií svoje dlhodobé úspory, keďže zo skúsenosti vedel, že takéto obdobie naozaj nie je ten správny čas na unáhlené rozhodnutia. A toto nie sú teoretické príklady.
Už päť rokov žijeme s nulovými úrokmi a v prieskumoch stále polovica ľudí neakceptuje žiadne riziko pri sporení alebo investovaní, respektíve pri ochrane pred infláciou. Naša averzia k finančnému riziku je neskutočne vytrvalá. Zvykli sme si znášať všetky možné riziká bežného dňa. Keď ide o úspory, riziko radikálne odmietame, lebo nemáme skúsenosť, že krátkodobé pohyby sú úplne normálne a bežné. Vďaka masívnej regulácii je problém získať takéto skúsenosti. Finančný poradca vás už dnes zasype takými zložitými otázkami a dokumentmi, že vás prejde chuť na získavanie investičných skúseností.
V oblasti rozvoja finančnej gramotnosti panuje presvedčenie, že je to vec vzdelania a treba začať už v školských osnovách. Získať určité vedomosti v škole by pomohlo, napríklad aj o tých zložených úrokoch. Potom sa však dostaneme k otázke, prečo sa v škole neučí aj to, ako si kúpiť byt na hypotéku alebo auto na lízing, všetko dôležité finančné rozhodnutia. Zavedenie praktických tém do vzdelávania podporujem. Nebráňme sa však akceptovať, že tieto témy sú často viac o životných skúsenostiach ako o teoretických vedomostiach. To, že si niekto neprečíta zmluvu k hypotéke, je možno aj vec pohodlnosti alebo neochoty zamyslieť sa nad trochu zložitejšími vecami.
A koľko nás stoja rozhodnutia, ktoré sme neurobili? Výnosy, ktoré nám ušli za pár mesiacov, sa dajú spočítať okamžite. Zložitejšie bude zistiť, o koľko prídeme, ak sme si ešte ani nezačali sporiť na dôchodok alebo deťom na vzdelanie. Správna otázka je preto:„Koľko nás stojí absencia skúsenosti?“