Ak Ukrajina akceptuje návrh slovenskej strany a bude nám stabilne - relatívne k danej situácie - zo svojich zásobníkov posielať 2/3 našej dennej spotreby plynu a Rusko celý tento objem slovenskej kvóty vpustí do ukrajinského systému, tak za toto núdzové riešenie si zasluhuje krízový štáb na čele s premiérom pochvalu. Ale s výhradou. S výhradou preto, lebo :1. táto aktivita potvrdzuje iba další Murphyho zákon - ľudia alebo štáty začnú konať rozumne až vtedy, keď sa už vyčerpali všetky ostatné možnosti. Po druhé s výhradou preto, lebo v patriotickom zápale pozabudol na európsku solidaritu - nevypýtal v rámci tohto swappového obchodu dajaké milióny kubíkov plynu aj pre ostatných, ktorí sú na našej tranzitnej trase alebo v jej technologickom dosahu (aspoň o takejto snahe oficiálne správy a vládne komuniké nič nehovoria). Napríklad pre mrznúcich Srbov a Bosniakov, ktorých zo svojich rezerv zásobujú Maďari.
Lebo patrilo by sa takéto veľmi dôležité gesto urobiť už len preto, lebo okrem núdzových dodávok zo zásob akcionárov SPP (Ruhrgaz a Gaz de France Suez), nám zo svojich rezerv pomáhajú Česi a pomoc nám ponúkajú aj Maďari. A premiér Ferenc Gyurcsány okrem plynu nám núka aj elektrickú energiu, podobne aj český predseda vlády Mirek Topolánek a aj Rakúšania. Robia to najmä preto, aby sme nemuseli spustiť jeden blok odstavenej atómky v Bohuniciach. V prenesenom zmysle slova nás takto solidárne chránia pred tým, aby si nás Európska komisia nevzala na paškál a nezablokovala za porušenie prístupovej zmluvy napríklad milióny z európskej kasy respektíve nenasolila pokutu ako hrom.
Vládny krízový štáb sa sprvoti správal veľmi hystericky, tak ako sa krízové štáby nemajú správať. Najprv bola panika, že nám zásoby vystačia na pár dní, potom sme vytiahli nešťastný tromf reaktivácie Bohuníc, lebo nám hrozí black-out... Potom sme elasticky ustúpili, lebo slzy z možného zatmenia na Slovensku nám osušili ponuky susedných krajín, že silovú i regulačnú elektrinu nám bez problémov pošlú. A bohunickú hystériu stlmil Brusel svojou neoblomnosťou a fakt, že by sme nedokázali preukázať, že nebolo iné riešenie, ako spustiť atómku. Včerajšou premiérovou cestou za plynom do Moskvy zdravý rozum začína víťaziť, energetický populizmus a silácke reči sa postupne menia na realistické kroky. Ale ešte raz: škoda, že sme na horúcej plynovej linke Bratislava - Kyjev - Moskva zabudli na mrznúcich Srbov a Bosniakov.
Lenže ľahko sa Robertovi Ficovi ľutovali Srbi za bombardovanie lietadlami NATO a stratu Kosova, ťažšie sa už robia v ich prospech konkrétne solidárne gestá a činy.
Peter Turčík, komentátor HN