V súčasnej dobe veľmi rezonuje v spoločnosti téma zavedenia elektronického mýta na Slovensku. Rezonujú ale hlavne otázky okolo priebehu tendra, o postojoch jednotlivých účastníkov ministerstva, NDS. Rozoberajú sa neoficiálne (ale potvrdené) informácie o ponúkaných cenách, efektivite a ďalších kritériách. Veľmi ale chýba odborná diskusia. A práve v tomto prípade ide o vysoko sofistikovanú aplikáciu inteligentných dopravných systémov, ktorých zavádzanie a používanie môže jedine odvrátiť hroziaci kolaps v cestnej doprave v nasledujúcich rokoch nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Prezentácia jednotlivých navrhovaných systémov by bola zaujímavá pre odbornú verejnosť, na druhej strane v súčasnom štádiu tendra by táto prezentácia mohla skĺznuť do roviny reklamy alebo útokov na konkurenciu.
Mýtny tender na Slovensku je jedinečný
Už svojim znením a podrobnou špecifikáciou požiadaviek zadávateľa na jednotlivé časti dodávky a služieb NDS, a.s. preukazuje dodržanie vysokej odbornej úrovne a náročnosti pri ich zostavovaní. Predovšetkým je jasne a jednoznačne preukázaná neutralita zadania voči možným technológiám a uchádzači mohli navrhnúť ktorúkoľvek technológiu. Vďaka prezentovanému rozširovaniu systému v budúcnosti a požiadavke minimálnych nákladov sa zadávateľ aj uchádzači vyhli tzv. "českej ceste", t.j. rozdeleniu systému na dve etapy s rizikom dvoch rôznych technológií.
Z pohľadu vývoja a postupných implementácií elektronických mýtnych systémov v Európe (od Talianska a Francúzska so súkromnými diaľnicami, resp. koncesionármi po Nemecko a Rakúsko so štátnymi cestami a Švajčiarsko so všetkými komunikáciami) je slovenský zámer odlišný jednak v zadaní, pretože vopred určuje postup rozširovania systému do konečnej kilometráže v roku 2021 a v zmysle Smernice 2006/3//EK už povinnosť platby mýta určuje aj pre cesty 1. triedy, ktoré konkurujú hlavným medzinárodným trasám cestnej nákladnej dopravy a na ktoré by sa mohla doprava odchýliť. Okrem toho na rozdiel, napr. od ČR je zadanie viazané Smernicou 2004/52/EK o interoperabilite.
Už počas konzultácií s poprednými európskymi dodávateľmi mýtnych systémov zazneli hlasy, že ak sa spoplatnia úseky diaľnic aj ciest nižších kategórií s použitím satelitnej technológie, systém bude pravdepodobne unikátom v Európe. Podľa skúseností v Nemecku, kde rozšírili spoplatnenú cestnú sieť len preprogramovaním palubných jednotiek nákladných vozidiel (bez nutnosti stavať mýtne brány na každom úseku ako by to bolo napr. v Rakúsku) je zrejmé, že satelitné riešenie by bolo v konečnom dôsledku aj pružnejšie a finančne menej náročné.
Je pravda, že v určitých prípadoch môže byť mikrovlnné riešenie lacnejšie, ale platí to pri nižšom počte dlhších úsekov podľa možností bez križovania. Pri vysokom počte kratších úsekov (čo je prípad Slovensko) by sa náklady na mýtne brány vyrovnali s nákladmi na drahšiu palubnú jednotku a menším počtom dohľadových brán pre satelitnú technológiu.
Ak zhrnieme históriu prijímania Smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve, je potrebné spomenúť reálne snahy o povinné použitie satelitnej technológie pre systémy zavádzané po roku 2008. Podľa niektorých informácií, najmä tlak výrobcov mikrovlnných systémov ovplyvnil konečnú verziu znenia Smernice. Z pohľadu technológií je zrejmé, že navrhovatelia si jasne uvedomili výhody a jedinečnosť satelitného riešenia v mýtnych systémoch a v tom prípade ak sa Slovensko rozhodne pre satelitnú technológiu, určite nespraví krok nesprávnym smerom. Okrem toho takéto riešenie by bolo možné považovať za "prelomové" v oblasti využitia satelitnej technológie, ktoré bude za sebou ťahať ďalšie aplikácie z oblasti IDS, minimálne systém núdzového volania s presnou lokalizáciou nehody (eCall), ktorý by bol aj v štátnom záujme.
Celkový názor na budúci systém by sa mal vytvárať aj z pohľadu minimálne ďalších 13 -- 15 rokov jeho fungovania. Keď vezmeme do úvahy rýchlosť vývoja technológií a ich možností, je taktické prijať náročnejšie riešenie s určitou nadčasovou technologickou rezervou. V každom prípade z pohľadu dostupnosti technológie nie je problém ponúknuť akékoľvek riešenie, skôr bude problém odhadnúť jeho životnosť a technologický pokrok za 14 -- 15 rokov.
Čo sa týka osobných áut, ich spoplatnenie pripravuje EK v horizonte 3 -- 5 rokov. Je potrebné uvedomiť si, že osobné automobily budú spoplatňované zrejme podľa odlišných kritérií ako vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony. Nepoškodzujú cestný povrch ako ťažké vozidlá, ale tým, že sa podieľajú 90 %-mi na cestnej premávke, spôsobujú viac nehôd aj kongescií. Tieto externé náklady by mali byť zohľadnené v mýte. Z pohľadu technológie sa uvažuje o jednoduchých palubných jednotkách so satelitnou technológiou, je možné, že v dobe zavádzania bude kvôli zníženiu ceny a využitiu technológie do jednotky integrovaná aj iná služba IDS, napr. núdzové volanie, príjem dopravných informácií (RDS-TMC) a platby na parkoviskách.
Pri pohľade na vývoj dopravných intenzít na cestách EÚ aj na Slovensku je zrejme len otázkou času, kedy sa prikročí k spoplatňovaniu aj ciest nižších kategórií, ktoré sú vo vlastníctve samosprávnych krajov. Lokálna doprava ich bude využívať stále častejšie a správcovia budú požadovať možnosť internalizácie externých nákladov spojených s používaním ich ciest.
Samozrejme, že pri osobných autách je tu veľmi silná aj sociálna stránka, kde štát bude musieť ustriehnuť tento moment a pri zachovaní spravodlivosti (viac jazdíš, viac platíš) nezvyšovať ekonomickú záťaž obyvateľstva. Na druhej strane musí rásť ponuka využívania v osobnej doprave iných druhov dopráv (hlavne železničnej), a to z pohľadu ekonomickej efektívnosti a kvality, aby bolo možné spomaliť trvalo neudržateľný nárast cestnej dopravy.
Cena systému
Cena sa dá relevantne porovnať len pri detailnom poznaní jednotlivých riešení. Na druhej strane je dôležité, či jednotlivé riešenia spĺňajú zadanie podľa súťažných podkladov.
Podľa prepočtov je možné predpokladať príjem z mýta až vo výške 120 mld. Sk (bez osobných vozidiel) za 13 rokov, čo je v priemere 9,23 mld. Sk ročne. Podľa zahraničných skúseností prijateľná výška réžie je cca 12 % - 15 % ročného príjmu, teda cca 1,29 mld. Sk, za trinásť rokov prevádzky spolu 16,8 mld. Sk. Pri odhadovanej cene systému (podľa zahraničných skúseností prepočítaných na podmienky SR) sa môže cena samotného systému (bez prevádzky) pohybovať v rozpätí 6 -- 9,8 mld. Sk.
Slovensko potrebuje diaľnice
Dnes už je každému jasné, že Slovensko potrebuje pre svoj ďalší rozvoj diaľnice ako soľ. Najvyšší rozvojový potenciál z pohľadu nárastu HDP sa nachádza práve vo východných regiónoch Slovenska, ale jeho využitie je priamo závislé na dostupnej dopravnej infraštruktúre. A práve príjmy z elektronického mýta celý tento proces môžu urýchliť. Bolo by veľmi zlým riešením, keby súčasný tender na mýto skončil neúspešne a rozhodnutie by sa posunulo do budúcnosti.