Svetová finančná a ekonomická kríza čoraz vypuklejšie obnažuje nedostatky súčasného globálneho systému riadenia vecí verejných. Medzinárodné organizácie, v prvom rade OSN, finančné inštitúcie, zoskupenia typu Európskej únie, regionálne organizácie - tie všetky sa dostávajú do paľby kritiky ako bezzubé, nedostatočne akcieschopné, zle inštitucionálne pripravené a tiež neschopné plne uplatniť svoj mandát na hľadanie riešení, ktoré by aspoň čiastočne pokryli základné záujmy a potreby naozaj všetkých svojich členov bez výnimky, nielen tých najmocnejších, akokoľvek ťažko aj ich kríza zasiahla. Splnomocnenie konať a presadzovať východiská z krízy na seba čoraz iniciatívnejšie berú zoskupenia typu rôznych "G" - od G8 cez G20 po G5 či BRIC - čo by bolo chvályhodné, ak by skutočne ponúkali riešenia pre všetkých. Silnejú hlasy tých, čo dôrazne volajú po zásadnej reforme systému medzinárodných vzťahov, čo napriek všetkej jej potrebe je v tejto zložitej a rozkolísanej dobe vecou nadmieru delikátnou - a aj tu zatiaľ všetky doterajšie deklarácie, akokoľvek povzbudivé, tvrdo narážajú na realitu štátnych záujmov hlavných aktérov. Ešte viac však rastie znepokojenie až podráždenie drvivej väčšiny rozvojových krajín, ktoré majú rastúci pocit, že všetky tie stimuly a balíčky síce zrejme postupne dostanú z krízy rozvinuté krajiny a neskôr ostatných, ale rozvojový svet kríza aj tak odsotí späť do priepasti nevídanej biedy - nie preto, že by tak mocní tohto sveta chceli, ale preto, že sa na nich nedostane v tejto rozhodujúcej prvej etape. Výsledky, či skôr ich absencia, pokiaľ ide o ostatné úsilia medzinárodného spoločenstva, ich v tom len utvrdzujú. Veď kde je odpoveď na aspoň niektoré z požiadaviek, ktoré po mesiacoch nervóznej diskusie práve ich menom zosumarizovala nedávna konferencia OSN na vysokej úrovni o kríze? Pritom ide o požiadavky najmä na systémové opatrenia, ktoré budú zaznievať čoraz dôraznejšie a ktoré budú určovať kvalitu medzinárodných vzťahov v najbližšom období. Napríklad apel urýchlene ukončiť takmer desaťročie stagnujúce rokovania Svetovej obchodnej organizácie o novom obchodnom režime, ktorý by viac bral do úvahy potreby aj rozvojového sveta. Odpoveďou G8 a ďalších z L´Aquily je len ďalší všeobecný prísľub tak urobiť - tentoraz v roku 2010. Pritom práve obchod so zohľadnením potrieb rozvojových krajín a nových ekonomík, podporovaný dostatočnými úvermi, by im dnes pomohol najviac, čo uznávajú všetci. Inak sa len budú ďalej posilňovať prejavy protekcionizmu zo všetkých strán. Alebo otázka rozvojovej pomoci, kde sa dnes donorské krajiny radšej opäť uchyľujú k všeobecnému chlácholeniu, že pomoc bude, i keď ich konkrétne prísľuby, ktoré G8 a ďalší dali v roku 2005, už teraz mnohí z nich žalostne neplnia, a to sa kríza ešte naplno v tejto oblasti neprejavila. Situáciu s rozvojovou pomocou nenapravia ani inak významné kroky a financie na podporu potravinovej bezpečnosti rozvojových krajín, ktoré G8 práve prijala. Aj preto na minulotýždňovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady OSN v Ženeve (do ktorej, mimochodom, na ďalšie obdobie kandiduje aj Slovensko) zaznieval výkrik za výkrikom, aby, keď už drasticky padol svetový obchod a keď najmä rozvojovým krajinám neposkytujú úvery, sa aspoň neznižovala rozvojová pomoc, ktorá ich v mnohom môže aspoň prechodne udržať na hladine. Konkrétna odpoveď už zaznela napríklad z Bruselu - taký rozhodujúci donor ako EÚ plánuje významné škrty vo svojom budúcom rozpočte i v tejto oblasti, čo je aj hanba, aj chyba. Chyba nielen z čisto humanitárneho, ľudského hľadiska, ale i z hľadiska našich záujmov - nechcime si predstaviť masové sociálne a politické nepokoje, kolaps celého radu štátov, rast extrémizmu, a to aj náboženského, aj politického, a vlny migrácie do EÚ, ktoré už teraz nevieme zvládať. A napokon, veď práve mnohé z týchto štátov by mali byť odbytiskami tiež našich výrobkov - preto je ich rozvoj a stabilita, i keď na akokoľvek základnej úrovni, aj naším záujmom. Globálny rozvojový vidiek však tiež prichádza i s ďalšími námetmi a požiadavkami, ktoré môžu - a v dlhšom časovom horizonte aj budú - mať významné následky. Moratórium na splácanie dlhov či ich masové odpustenie je len prvým výstrelom nespokojných. Oveľa závažnejšia je však diskusia o novej svetovej rezervnej mene - a prvé kroky, ktoré túto ideu akoby testujú. O tom však niekedy nabudúce.
Ján Kubiš je výkonný tajomník Hospodárskej komisie OSN pre Európu