Slovensko je, žiaľ, krajina, kde sa veľmi často stretávame s kvázizaručenými negatívnymi informáciami. Ako napríklad na jar minulého roku, keď sme počuli zaručené informácie o tom, že naše šance na prijatie do eurozóny sa zmenšujú, o tom, že inflačné kritérium neudržíme, o tom, že sme organizačne zle pripravení na prechod na novú menu. Skutočnosť? Dnes sme v eurozóne, infláciu máme na uzde, menu sme zmenili bez problémov.
V týchto dňoch máme opäť ďalšiu kvázizaručenú zlú informáciu o tom, že máme verejné financie v rozklade, že rozpočet je v chaose. Hádžu sa od buka do buka čísla o predpokladanom deficite verejných financií. Ako to teda vlastne je? Dnes nikto z vlády netvrdí, že situácia je ružová. Pripomeňme si však, že je globálna ekonomická kríza a Slovensko naozaj nie je samostatným ostrovčekom, ale vďaka našej proexportnej orientácii ostrovom veľmi závislým od toho, ako sa darí krajinám ako Nemecko či Francúzsko, teda krajinám nášho vývozu. A práve tieto ekonomiky sa prepadávajú čoraz viac, ako predpokladala Európska komisia, MMF či OECD.
Často počúvame, že vláda nekoná a že neprehodnocujeme včas makroprognózy. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ dva podstatné faktory. Kríza je totiž čoraz hlbšia a jej koniec dnes nikto nevie objektívne predpokladať. Druhým faktorom je pozícia Ministerstva financií SR v oblasti aktualizácie makroprognóz. Na rozdiel od analytikov, ale aj od NBS, ak MF SR robí aktualizáciu vývoja makroekonomického prostredia, predpokladá aj jej vplyv na daňové a odvodové príjmy, pričom tieto údaje musia predpokladať vysokú mieru pravdepodobnosti. MF SR sa však nemôže držať len predpokladov, ale musí vychádzať aj zo skutočnosti. Ako sa dá urobiť vážne rozhodnutie v oblasti fiškálnej politiky vrátane aktualizácie deficitu verejných financií bez toho, aby sme poznali aspoň skutočnosť za prvý polrok tohto roku? Či sa to niekomu páči alebo nie, bez toho nikdy neurobilo MF SR záväzný predpoklad vývoja deficitu verejných financií do konca roka doteraz pri žiadnom ministrovi financií. Dnes sa chce, aby sme varili len tak z vody.
MF SR každý rok robí aktualizáciu makroprognózy dvakrát v prvom polroku, vo februári a v júni. Vo februári sme boli dokonca v porovnaní s aktuálnou prognózou Európskej komisie pesimistickejší v predpovedi HDP o 0,3 %. OECD dokonca Slovensku v tom istom čase predpovedalo až 4-percentný rast HDP. V júni po prerokovaní s analytikmi v rámci výborov, ktoré už roky fungujú, príde MF SR s ďalšou aktualizáciou, a tá bude môcť byť serióznejším podkladom pre také vážne rozhodnutie, akým je predpoveď vývoja verejných financií do konca roka, vrátane ich deficitu. Také rozhodnutie sa musí totiž robiť zodpovedne, a nie od buka do buka.
František Palko,