História zdaňovania hovorí, že mimoriadne vysoké dane sa neplatia. Počas budovania kapitalizmu na Slovensku neexistovala veľkosť platieb do štátneho rozpočtu, ktorá by súčasne vyhovovala aj verejnému aj súkromnému sektoru. Nehovoriac o tom, že by sa na nej zhodli koalícia a opozícia.
Podnikatelia tvrdia, že ak sú transfery do verejného sektora vysoké, chcú platiť čo najmenej. Verejný sektor tvrdí, že veľkosť transferov je normálna a znižovať nič netreba.
Diskusia verejných autorít a súkromného sektora, ktorá sa týka výšky platieb, je podmienená protirečivosťou funkcií daňového systému. Na jednej strane daňové nástroje sú regulátormi podnikateľskej činnosti a mali by stimulovať podnikanie. NA druhej strane majú dane rozpočtovú funkciu a sú príjmami štátneho rozpočtu. Na ekonomickom raste majú záujem aj podnikatelia, aj štát. Podnikateľom stúpajú zisky a štátu sa zväčšuje priestor pre zdaňovanie. Ekonomický rast je jav dlhodobého charakteru, avšak stav príjmovej stránky štátneho rozpočtu zaujíma verejné autority každý deň. Verejné autority sa v praxi ocitajú pred výberom priority v hospodárskej politike -- medzi dlhodobými alebo krátkodobými úlohami -- medzi ekonomickým rastom a príjmami rozpočtu. Na rozdiel od verejných autorít podnikatelia tento problém nemajú.
Ak verejné autority dávajú prednosť rastu podnikania, môžu znížiť dane, stimulovať tým podnikateľskú činnosť, a vďaka rozšíreniu daňovej základne si zväčšia príjmy rozpočtu v blízkej budúcnosti. Problémy však budú s aktuálnymi príjmami rozpočtu a verejné autority na ne narazia veľmi rýchlo. Ak sú prioritou štátu príjmy rozpočtu, verejné autority zvyšujú dane, zabezpečujú tým svoju činnosť finančnými zdrojmi, ale podkopávajú investičné možnosti podnikateľov, a tým sa oslabujú dlhodobé výrobné stratégie. Preto je vždy aktuálna otázka, aká je optimálna veľkosť daňového zaťaženia, ktorá súčasne zodpovedá krátkodobým úlohám rozpočtu a dlhodobým záujmom podnikov.
Existuje optimálna hodnota daňového zaťaženia? Pre získanie odpovede na otázku o dvojjedinom daňovom zaťažení, ktoré by vyhovovalo aj štátu, aj podnikateľom, treba prechádzať do oblasti čísiel. V praxi ekonomických výskumov existuje pojem hraničného daňového zaťaženia. Znamená to, že je to tá hranica úrovne daňového zaťaženia, pri ktorom sa začína zmenšovať objem výroby. Súčasne existuje aj druhá kritická veličina. Je to veľkosť daňového zaťaženia, pri ktorom sú príjmy štátneho rozpočtu maximálne a ďalšie zväčšovanie daní nemá zmysel. Potenciálne sa štát snaží vybrať vždy viac, ako sú podnikatelia schopní zaplatiť. Podnikatelia sa potenciálne vždy snažia zaplatiť čo najmenej. Preto je úlohou autorít nájsť najmenšiu vzdialenosť medzi tou hranicou daňového zaťaženia, pri ktorej prestávajú rásť podnikateľské aktivity, a tou hranicou daňového zaťaženia, keď prestávajú stúpať príjmy štátneho rozpočtu.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca