O sedemnásť dní prestane existovať korunová mena na Slovensku. A to po viac než sto rokoch, lebo k poslednej slovenskej korune, ktorá platila 16 rokov z tejto menovej epochy, musíme pripočítať korunu všetkých variácií, ktoré platili na našom území vrátane prototypu: rakúsko-uhorskej koruny, ktorá nahradila od 2. augusta 1892 zlatky a grajciare.
Prvorepublikovú československú korunu, ktorá mala svetový cveng, nielen kvôli umeleckej hodnote bankoviek trebárs Alfonza Muchu či Maxa Švabinského, ale hlavne kvôli ekonomickej sile ČSR.
Potom rátajme aj slovenskú korunu z rokov 1939 - 1945, bola silnou menou, ale predovšetkým preto, lebo páchla kolaboráciou s nacistami, arizáciami a vojnovou ekonomikou.
Počítajme aj s érou koruny obnoveného Československa, najviac obľúbenou bola krásna dvadsaťkorunáčka Karola Svolinského... Pripočítajme aj korunu po menovej reforme z 30. mája 1953, ktorú nám vytlačili vďační sovietski súdruhovia. Aj v tomto období ideologické temna a polygrafickej hanby sa však vynorila ku koncu 50. rokov nezabudnuteľná Svolinského 25-korunáčka s husitskou tematikou. Potom prišli emisie "socialistickej koruny" po roku 1960 vrátane slávnej série bankoviek Albína Brunovského, čo bolo veľké oživenie normalizačných rokov.
Symbolickým koncom socialistických emisií bola odporne zelená stokorunáčka, s ešte odpornejšou postavou našich dejín na líci bankovky - s odióznym Klementom Gottwaldom. Vyšla 1. októbra 1989, teda akurát 48 dní pred začiatkom pádu režimu. Osudová osmička znovu "zabrala"... Rozdelenie Česko-Slovenska prinieslo reprízu slovenskej koruny a treba povedať, že emisia Jozefa Bubáka bola vydareným dielom.
Spolunažívanie s korunou teda presahuje život pol tucta generácií, odvykanie nebude asi jednoduché, ale na korunový sentiment asi nebude čas. Euro spolu so Schengenom nás posúva do roly stopercentných Európanov, aj keď budeme mať ešte zopár rokov hlbšie do vrecka ako tí západní. Stojí to ale za to, lebo tie mosty, ktoré sú na rube eurobankoviek, sú viac ako symbolickými mostami do lepšej budúcnosti.
Peter Turčík