Zavedenie eura prinieslo zvýšené množstvo mincí v obehu. Pre bežných ľudí to malo za následok najmä menej pohodlnú manipuláciu s obsahom ich peňaženiek. Pre obchodníkov okrem manipulácie s drobnými mincami vznikol problém aj v podobe zvýšených nákladov na bankové poplatky za ich vkladanie do bánk. Premiér Robert Fico sa rozhodol riešiť problém typickým socialistickým spôsobom - zákazom bankových poplatkov za prijímanie euromincí, čiže reguláciou, ktorá prenesie náklady spojené s manipuláciou s euromincami z jedného subjektu na iný. Z obchodníkov na banky. Či lepšie povedané zo zákazníkov obchodov na klientov bánk, pretože nakoniec to tak či onak zaplatí konečný spotrebiteľ.
Banky boli pod tlakom ochotné pristúpiť k zníženiu poplatkov, ale Fico trval na ich úplnom zrušení. A tak parlament narýchlo schválil novelu zákona o bankách, ktorým takéto bankové poplatky na polroka zakázal. Urobil to až tak rýchlo, že pritom možno porušil ústavu. Novela zákona o bankách bola totiž zakomponovaná v druhom čítaní do iného, obsahovo nesúvisiaceho návrhu zákona, konkrétne zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
V Českej republike takýto spôsob novelizácie zákonov prostredníctvom iných zákonov s iným predmetom úpravy a ich doplnenia poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní vyhlásil tamojší ústavný súd za protiústavný. Takýto postup totiž narúša princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu.
Spôsob, akým bol novelizovaný zákon o bankách, je zhodný so spôsobom, akým bol v júli 2008 novelizovaný zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (Pelegriniho pozmeňovací návrh). Keďže ide z ústavného hľadiska o totožnú situáciu, prezident by mal aj teraz postupovať rovnako ako v júli minulého roku a príslušný zákon vrátiť parlamentu s odporúčaním, aby z neho pri opätovnom prerokovaní vypustil článok, ktorým sa novelizuje zákon o bankách.
Problém s veľkým množstvom euromincí je navyše možné riešiť aj bez zakazovania bankových poplatkov. Oveľa lepšou cestou by bolo riešiť podstatu problému, teda stiahnuť ich z obehu. Úplne postačí drobná úprava platného zákona o cenách, konkrétne pravidiel zaokrúhľovania cien pri hotovostných platbách. Úprava zaokrúhľovania sa do zákona dostala v roku 2003 ako príprava na stiahnutie desaťhaliernikov a dvadsaťhaliernikov z obehu. Analogicky možno postupovať aj teraz pri snahe zbaviť sa jednocentov a dvojcentov.
Rozdiel je v tom, že centy na rozdiel od halierov Slovensko zrušiť ani zakázať nemôže. O menovú suverenitu sme vstupom do eurozóny prišli. Keď však zákon o cenách stanoví, že konečná suma nákupu sa má matematicky zaokrúhľovať nie na najmenšiu platnú mincu, ale na 5 centov, vytvoria sa tým podmienky pre rýchle faktické stiahnutie drobných mincí z obehu. Jednocentami a dvojcentami bude síce možné naďalej platiť, pri cenách zaokrúhlených na 5 centov však obchodníci nebudú vydávať zákazníkom menšie mince ako päťcenty.
Ondrej Dostál, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany