Obamove obľúbené Chicago by pád detroitskej trojky (General Motors, Chrysler a Ford) zasiahol mimoriadne ťažko, pričom ďalšie argumenty na záchranu automobiliek sú oveľa závažnejšie. Krachovali by díleri, ktorí predávajú viac značiek, čo by na najväčšom automobilovom trhu sveta postihlo aj japonskú a európsku konkurenciu. To isté platí pre dodávateľov, pričom tých by mohli Toyota a spol. chrániť rýchlymi platbami, prípadne nahrádzať, čo znamená dodatočné náklady. Pre neamerické automobilky by bol najvýhodnejší riadený krach amerických konkurentov, ktorý by im v strednodobom horizonte uvoľnil miesto na trhu a zároveň poskytol čas na vyplnenie vzniknutých dodávateľsko-odberateľských dier. Kongres, najmä republikáni, uvedomujúci si, že dvom tretinám Američanov je jedno, či automobilové obry padnú, uvažuje aj nad touto možnosťou. Výrobcovia áut sa na verejnosti zdiskreditovali vyplácaním dividend, keď už bolo jasné, že cyklické odvetvie sa spomaľuje, spätným iracionálnym skupovaním akcií v miliardách dolárov, ako aj chronickým zanedbaním enviropožiadaviek spôsobujúcim stratu konkurencieschopnosti. Napriek tomu ich pravdepodobne Obamovi demokrati podržia, pretože, podobne ako banky, aj automobilky sú, aspoň pre USA, príliš dôležité na to, aby padli. Šéfovia všetkých troch spoločností môžu v Kongrese so sklonenými hlavami varovať pred odhadovanými troma miliónmi nezamestnaných, ktoré by ich krach v budúcom roku priniesol, čo by malo už na nalomených spotrebiteľov v ekonomickej recesii, "blahodarný" účinok. Veľmi dobre to vedia aj odborári, ktorí za priemyslom jednotne stoja a na nasledujúce roky ponúkajú rozsiahle ústupky. Bude na demokratoch, aby štátnu pomoc prísne podmienili a jej využitie kontrolovali, pretože, ako sa zdá, je radosť nezodpovedne podnikať, keď je podnik príliš veľký na to, aby padol.
Milan Šebo, World Business PressOnline, Londýn
StoryEditor