Niet ošúchanejšej témy, súvisiacej s domácim cestovným ruchom, ako je kvalita služieb v našich turistických centrách, bufetoch, reštauráciách, penziónoch či hoteloch. Odznelo už mnohokrát všetko - od odborných analýz až po krátke postrehy laikov. Každý ďalší zverejnený názor či zážitok sa teda javí ako nosenie dreva do lesa. Zbytočný, priam márny. Takéto úvahy predchádzali aj napísaniu týchto riadkov, inšpirovaných čerstvými zážitkami z domácej dovolenky. Potom však prevážilo iné: Aj keď sme už tisíckrát kritizovali úroveň našich služieb turistom, treba to urobiť aj tisíci prvý, alebo hoci aj miliónty raz, kým sa konečne dotyční nespamätajú a neprestanú robiť hanbu. Pred svojimi spoluobčanmi aj pred cudzincami.
Nesmieme mlčať, ak strážnik na parkovisku pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou povie "tri sedemdesiat" namiesto pozdravu, nehovoriac o tom, že platba za špinavé parkovisko pod atrakciou zaradenou do svetového prírodného dedičstva (!) je hanbou sama osebe.
Nedá sa byť ticho, ak po takejto nehoráznej sume pýtajú ďalších štyridsať centov za použitie WC na tom istom parkovisku!!! Platba kartou za vstupenku do jaskyne? Transakcia vraj dlho trvá a sú s tým výdavky, takže nie, vraví pokladník. Ceny a kvalita tamojšieho občerstvenia ostali nepoznané, lebo nevábny vzhľad a schátraný stav bufetov už zvonka človeku pošepli, že hlad ani smäd vlastne nemá. Radšej rýchlo preč odtiaľto!
Záver ani netreba. Odznel ikskrát, škoda slov. Azda iba nápad: Čo tak za časť zdrojov vyčlenených na podporu domáceho turistického ruchu posadiť "miestnych" do autobusu a ísť im ukázať - nie je nutné ísť iba do cudziny, pokojne aj inam na Slovensko, kde to funguje - ako sa dá služba okolo prírodného skvostu (ten im, mimochodom, spadol z neba a udržiava im ho štát) robiť slušne a dôstojne.
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |