Žiadny predseda samosprávneho kraja nevyplakáva do médií tak často ako ten bratislavský. Nemohúcnosť, s akou prezentuje názory, že bratislavský VÚC nemôže čerpať prostriedky z eurofondov na opravu ciest či na obnovu škôl, je viac ako zarážajúca. Nedostatok odvahy a šikovnosti rokovať u premiéra a predsedu strany, ktorá ho podporovala v posledných voľbách, je ťažko pochopiteľná.
Rozhodol som sa preto poskytnúť niekoľko rád pánovi županovi.
Fígeľ prvý. Na úrade samosprávneho kraja sedia okrem predsedu aj štyria podpredsedovia. Z nich je jedna okrem iného aj europoslankyňou. Takže: ktorá naša župa má také bezprostredné prepojenie na Brusel ako tá bratislavská? Pýtajme sa teda, čo prínosné celebritná podpredsedníčka samosprávneho kraja pre župu vybavila, vyrokovala alebo dohodla.
Fígeľ druhý. Bratislavský župan, ktorý je podobne ako prezident SR "takmer ako člen Smeru", nedokázal od pána premiéra vylobovať aspoň jedno župné minihrisko z rezervy predsedu vlády? Ani v časoch hospodárskej krízy nie je problém pre mecenášov Smeru získať hoci aj desiatky miliónov eur na rôzne pochybné projekty. Prečo sa teda pán župan aspoň raz nepokúsil presvedčiť predsedu vlády, aby podporil niektorý investičný projekt na župe?
Fígeľ tretí. Ak má raz samosprávny kraj peniaze na to, aby postavil športovú halu za desiatky, či dokonca stovky miliónov eur, tak je jednoducho neprijateľný argument, že za všetko môžu eurofondy, ktoré región nemôže čerpať.
Zlatý klinec na záver:
Presviedčanie obyvateľov bratislavského regiónu, že za dezolátny stav ciest v kraji môže odstavenie atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, čo vraj spôsobila bývalá vláda (aj keď to realizovala tá súčasná), to už sa nedá ani komentovať. Bol to prezident republiky, ktorý pred druhým kolom volieb tvrdil, že by nebolo dobré, aby o prezidentovi rozhodla bohatá Bratislava. Je smutné, že bratislavský župan, tak ako pri pezinskej skládke, aj vtedy mlčal. A to je rovnako ako prezident skoro člen tej istej strany. Toto zrejme aj vysvetľuje fakt, že pán župan sa raz cíti ako v bohatej a raz ako v chudobnej Bratislave.
Ivan Štefanec,