Predseda poľskej vlády Donald Tusk azda najviac prekvapil svojich krajanov vyhlásením, že Poľsko by mohlo byť pripravené prijať euro v roku 2011.
V tomto smere jeho kabinet vyvíja aj mnohé pozoruhodné aktivity. Začal najdôležitejším zákonom, a to rozpočtom na rok 2009. Jeho hlavnými prioritami sú: zníženie rozpočtového deficitu, daňové škrty, predaj akcií v podnikoch vo vlastníctve štátu (asi za 3 mld. eur), zostrihanie doterajšieho bombastického dôchodkového systému. Práve ten zaradil Poľsko v miere pracovnej participácie na jednu z najnižších úrovní a krajina má jedných z najmladších dôchodcov v Európe.
Do parlamentu smerovalo asi 140 legislatívnych vládnych návrhov, ktoré napríklad profesionalizovali armádu, reformujú financovanie politických strán, znížili byrokraciu, ktorá sťažuje obchodné aktivity. Je to priama odpoveď na hodnotenie Poľska Svetovou bankou, rating ktorej (zdroj Doing Business) Poľsko zaradil na spodné priečky v EÚ.
Dlhodobý spor premiéra Tuska s guvernérom centrálnej banky Slawomirom Skrzypekom je už v súčasnosti minulosťou. Vzájomná súhra a podpora vlády a centrálnej banky, ako aj vedúcich predstaviteľov týchto kľúčových inštitúcií bude v úsilí o zavedenie euromeny určite rozhodujúca.
Tuskovi sa navyše podarilo v prieskumoch posunúť a upevniť si solídnu vedúcu pozíciu Občianskej platformy preleštením svojich konzervatívnych hodnôt. Bez servítky prezentuje verejnosti svoj názor o potrebe kastrácie pedofilov a zníženia dôchodkov príslušníkov tajnej polície z čias komunistickej éry.
Predchádzajúca nečinnosť sa pripisovala na vrub prezidenta Lecha Kaczynského, ktorého antagonistický postoj k vládnej Občianskej platforme je všeobecne známy. Kaczynski nehýri príliš veľkým euroentuziazmom. Prekročenie hranice eurozóny vidí až niekde v roku 2015. Tuskove vyhlásenie považuje skôr za gesto voči verejnosti. Kaczynského dvojička Jaroslav, expremiér a líder opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) varuje, že prijatie eura by mohlo znížiť dôchodky, zvýšiť ceny a pomohlo by k ziskom bohatým. Preto žiada usporiadať k vstupu do eurozóny referendum. Časový horizont poľského členstva v euroklube vidí najskôr v roku 2020, alebo dokonca až v roku 2025.
Hrozba vetovania veľkej časti legislatívneho programu vlády prezidentom Lechom Kaczynským v týchto súvislostiach nie je vôbec prekvapujúca. Tuskov ťah na euro však dostáva prezidenta Lecha Kaczynského do zložitej situácie. Ak by sa odhodlal tvrdošijne blokovať legislatívny proces, mohol by byť vnímaný ako prekážka poľského pokroku na ceste k euru a destabilizácie poľského zlotého. Takéto obvinenie, ak by aj politicky s námahou ustál, rozhodne by to s jeho reputáciou poriadne zatriaslo. Napriek tomu, podľa šéfa Tuskových ekonomicko-politických poradcov Michala Boniho, " nebezpečenstvá vetovania zostávajú" , vláda sa však napriek tomu rozhodla konať. Na ústavnú priechodnosť v parlamente potrebuje vláda PiS. To sa týka aj výmeny zlotého za euro.
Hoci posledné prieskumy naznačujú, že väčšina Poliakov nie je zástancom rýchleho prijatia eura, vláda je presvedčená, že podporu pre spoločnú európsku menu bude postupne získavať s pribúdajúcim časom a aj skúsenosťami Slovinska a najmä Slovenska.
Globálna finančná kríza a recesia zrejme vyvolajú potrebu prehodnotenia kritérií vstupu do eurozóny. Mnohé štáty s vyspelými ekonomikami, ktoré doteraz váhali, ako napr. Švédsko, Česko či menovo izolacionistická Veľká Británia a krízou zmietaný Island, budú svoju menovú politiku a postoj k euru pravdepodobne prehodnocovať.
Pragmatické rozhodnutie Tuska smerovať k euru je predvídavým ťahom. Posilnilo zlotý, čo sa okamžite prejavilo aj na menových trhoch. Napriek zmätkom na globálnej finančnej scéne zlotý zostával stabilný. Poľsko sa dokonca v období súčasnej krízy začína objavovať v hľadáčiku investorov ako bezpečný prístav.
Michal Rašo ekonomicko-politický analytik, spolupracovník HN