Národná rada SR v týchto dňoch schválila v prvom čítaní vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj. V rámci diskusie k tomuto zákonu odzneli (z radov opozície) kritické názory, ktoré vyčítali zákonu, že umožňuje poskytnutie dotácií a daňové úľavy pre podnikateľov. Malo by sa tým vraj oslabiť financovanie verejného sektora, kam patria aj vysoké školy či rezortné výskumné ústavy. Samotný návrh zákona skutočne umožňuje získať stimuly a daňové úľavy pre výskum, vývoj alebo experimentálny vývoj na základe individuálnej žiadosti podnikateľa v rámci pravidiel štátnej pomoci. Dotácie a daňové úľavy sa poskytujú na zvýšenie objemu investícií do vedy a výskumu, rozšírenie kapacít, vytvorenie nových pracovných miest, rozšírenie experimentálnej základne či ochrany duševného vlastníctva. Slovensko už dlhodobo výrazne zaostáva v plnení kritérií Lisabonskej stratégie, ktorá deklaruje až dve tretiny investícií na vedu a výskum zo súkromného sektora.
Dnes už hádam nikto nepochybuje o správnosti stimulov pre takých súkromných investorov, akými sú Kia, Peugeot-Citroën či Volkswagen. (A poskytovala ich minulá vláda, ktorá dnes ako opozícia hlasuje proti návrhu predloženého zákona.) Súčasná doba je však neúprosná a jednoducho si vyžaduje zmenu filozofie v tom, že prioritou musia byť investície do inovácií a moderných technológií. Inak Slovensko vypadne z technologického rýchlika a stane sa zaostalým štátom.
Samotný zákon definuje aj pravidlá pre poskytnutie dotácií, ktoré sú v súlade so smernicami Európskeho spoločenstva. Zákon umožňuje poskytnutie dotácií pre základný výskum, aplikovaný a experimentálny vývoj. Výška stimulov je závislá od veľkosti spoločnosti. Maximálna dotácia je až 20 mil. eur a pre menšie projekty do 7,5 mil. eur. Spolufinancovanie sa pre základný výskum nevyžaduje, pre aplikovaný výskum je 30 až 50 percent.
Ján Mikolaj, minister školstva