Dva roky vlády Roberta Fica ukazujú, že zatiaľ sa jej darí dosahovať dva hlavné ciele, ktoré v strane Smer stoja nad všetkými ostatnými. Prvým je udržať si podporu voličov aj bez akýchkoľvek vlastných výsledkov. Druhým je pomôcť firmám a jednotlivcom blízkym Smeru k štátnym objednávkam a majetkom. Musíme uznať, že v týchto dvoch smeroch nemá strana Smer a Robert Fico na Slovensku konkurenciu.
Najhmatateľnejším výsledkom dvojročného pôsobenia Ficovej vlády sú tak miliardové faktúry firiem Juraja Širokého. Krajina a občania zaplatia za tieto dva hlavné politické ciele vysokú cenu. Vláda neprišla so žiadnou novou ekonomickou politikou, so žiadnym projektom, so žiadnym plánom, ako predĺžiť dobré roky Slovenska nielen na toto volebné obdobie, ale aj do ďalších rokov po roku 2010. Ekonomika Slovenska nabrala rýchlosť po rokoch 2003 až 2004, keď sme urobili najväčšie reformy a vstúpili do EÚ. Dnes beží iba zo zotrvačnosti. Minulý rok bol rokom najrýchlejšieho rastu, ale ak vláda nepridá, nezačne investovať do budúcnosti, tempo sa postupne začne spomaľovať. Strana Smer a vláda však nie sú ochotné myslieť za horizont volieb v roku 2010. Potrebujú sa udržať pri moci, nech je cena za to akákoľvek.
Obeťou tejto politiky sa stávajú aj cieľové skupiny, o ktoré sa pán Fico opiera pred voľbami. Pán predseda vlády často hovorí, komu čo dal v rámci jeho predstavy o sociálnom štáte. Tým sa však snaží prekričať to, čo komu vzal a berie. Chváli sa, že časti dôchodcov dáva vianočné darčeky. Zamlčiava, že vláda zaostáva s valorizáciou dôchodkov. Že pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde klesol. Chváli sa, že zariadili dotácie na prvorodené dieťa, čo iste poteší viac ako 18-tisíc rodín v tomto roku. Nepovie však, že neurobil nič pre ďalších 30-tisíc rodín, ktorým sa narodí druhé a ďalšie dieťa. Nepovie, že zabudol na celý milión skôr narodených detí, ktorým nepridal ani 10 halierov. Chváli sa hypotékami pre mladých, ale zabudol na sociálne byty.
To, čomu predseda vlády hovorí sociálny štát, stojí na hlinených nohách a nie je sociálnym štátom. Je selektívnym výberom cieľových skupín a populistických gest voči týmto skupinám, ktoré majú prekryť neschopnosť vlády riešiť kľúčové problémy a investovať do budúcnosti.