Tak nám pán premiér Fico vo svojej pravidelnej rozhlasovej talk show Sobotné dialógy spomenul, že je pripravený znárodniť dôchodkové úspory a obrať tak 1,5 milióna občanov o šancu na lepší dôchodok. Po tomto avíze, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani komunistickí pohlavári v minulom storočí, odletel do Vietnamskej socialistickej republiky otvoriť ambasádu, čo v týchto časoch nie je dva razy rozumná investícia. Okrem toho tam bol lákať vietnamských robotníkov na prácu v našej krajine. Počas pár hodín, čo pod sochou Ho Či Mina oboznamoval náš predseda vlády svojho partnera so svojou víziou zamestnávania Vietnamcov na Slovensku, oznámili bane Siderit prepustenie 600 zamestnancov, firma Kongsberg Driveline Systems prepustenie 180 ľudí, spoločnosti Connect Systems Slovakia 130 a Matador Automotive niekoľko desiatok zamestnancov, automobilka PSA ohlásila obmedzenie výroby. Určite príjemnejšie sa sedelo premiérovi v Hanoji, kde nemusel riešiť reálne problémy a narastajúce obavy o zamestnanie svojich občanov.
Táto idylická návšteva je len jedným z mnohých príkladov, ako sa najpopulárnejší politik stavia ku skutočným problémom. V sobotu vypustí jednu -- dve správy o tom, ako je odhodlaný zatočiť s kapitalistami, ako je odhodlaný vyvlastniť vlastných občanov, hoci je presvedčený, že hovorí o DSS-kách a tak podobne. Vie, že nasledujúce dva -- tri dni sa doma nebude hovoriť o ničom inom, len o jeho plamenných výlevoch, a tak si môže odskočiť hoci aj do Vietnamu. Je pravdou, že znárodňovanie sa čoraz viac dostáva do úst európskych lídrov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Náš predseda nie je v tomto vôbec exotický, naopak, je trendy. Bohužiaľ. Jeho hlavným argumentom znárodňovania v modernej histórii je ochrana obyvateľov pred dôsledkami finančnej krízy. Reálne opatrenia na zvýšenie ochrany a bezpečnosti úspor však Fico za viac ako dva roky žiadne neurobil a ani neurobí. Skutočným dôvodom šírenia tejto paniky je zlé hospodárenie štátu, čo sa odráža na jeho deficitnosti. Tak je to v Argentíne a inak to nebude ani na Slovensku. Na myšlienke znárodniť dôchodkové úspory ma šokuje však niekoľko ďalších vecí.
Najviac azda to, ako sa premiér snaží vyvolať u sporiteľov pocit, že on bdie nad ich úsporami a nedovolí, aby si dôchodcovské spoločnosti v časoch finančnej krízy plnili gágory. A navyše z prostriedkov sporiteľov, na ktoré on, žiaľ, nemá dosah. Je nechutné, akým spôsobom predseda vlády dlhodobo od vzniku sporivého piliera uráža 1,5 milión svojich občanov, ktorí si sporia na svojich účtoch tým, že tento systém prirovnáva stále k nebankovkám. Inými slovami, sporitelia sú preňho hlupáci, ktorí naleteli lacnej reklame a jemu sa zatiaľ nepodarilo presvedčiť ich, že to tak naozaj je. Všetkým sporiteľom, ktorí nestratili odvahu a zostali v 2. pilieri, sám denne adresuje svoje poplašné posolstvá. Lepší v týchto nezmysloch je už len jeho neriadená strela , riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko.
Dnes nemôžeme hovoriť, že sa začala iba kampaň proti 2 pilieru, začala sa kampaň za jeho zánik. To je kľúčové posolstvo posledných hodín. Pri vstupe do 2. piliera zobrali občania na svoje plecia všetky výhody a riziká sporenia. Aj keby som za posledné tri roky ja osobne odviedol na svoj účet 100-tisíc korún a dnes zistím, že je tam 90-tisíc, stále sú to moje a len moje súkromné prostriedky, na ktoré mám dosah. Čo však vidím u pána Muňka v Sociálnej poisťovni, aký dosah mám na prostriedky v tejto inštitúcii? Dôchodky budú mizerné, ale aspoň pár občanov Vietnamu tu nájde aj vďaka pánovi Ficovi dobré zamestnanie.
Pavol Frešo, poslanec NR SR za SDKÚ-DS
StoryEditor