Svetová ekonomika sa začína odrážať od dna. Aj na Slovensku síce stále pokračuje prepad hospodárstva, ale už vidieť určité zlepšovanie situácie. Naši experti sú však zdržanliví, pokiaľ ide o povzbudenie do väčšieho optimizmu. Ten je však aspoň čiastočne namieste, napriek mnohým rizikám a tiež problémom, ktorým budeme naďalej čeliť. Dobrou správou je, že podľa OECD sa vo vyspelých krajinách v treťom štvrťroku skončí recesia a že ekonomika štátov G7 po viac než ročnom prepade porastie. Bez týchto hlavných motorov hospodárskeho rastu by totiž dnešný svet z krízy nevyšiel, napriek úsiliam Číny. Naša otvorená exportne orientovaná ekonomika závisí práve od zlepšenia ekonomickej situácie a dopytu v rozvinutých štátoch, v prvom rade v krajinách EÚ. Kríza sa však ešte nekončí, a teda ani potreba pokračovať v politike štátnych stimulov, aj za cenu dúfajme len nevyhnutného rastu deficitu a zadlženosti. Predčasné zastavenie stimulov by mohlo ostatný pozitívny vývoj prerušiť a krízu opäť prehĺbiť. Aj preto je ďalšou dobrou správou, že vedúci predstavitelia rozvinutých štátov, ako aj vedenie Európskej centrálnej banky, zastavenie politiky stimulov v najbližšom období nepredpokladajú, i keď sa na to postupne pripravujú. Aj Slovensko by malo pokračovať v stimulačnej politike orientovanej na domáci rozvoj vrátane budovania infraštruktúry a do sociálnej oblasti, pričom podstatne viac prepojenej na urýchlené čerpanie eurofondov súčasne s radikálnejšími úsporami takých štátnych výdavkov, ktoré nie sú so stimulačnou politikou v rozpore. Napriek možným čiastkovým výhradám treba oceniť aj to, že Slovensko súbežne s ďalšími štátmi zaviedlo šrotovné s jeho pozitívnymi dosahmi z hľadiska naštartovania spotreby, a teda výroby.
Cesta z krízy však bude pomalá a bolestivá. Tak, ako aj v iných krajinách, bude pokračovať rast počtu nezamestnaných. Opätovný rast zamestnanosti totiž zaostáva za nástupom hospodárskeho oživenia minimálne 2 -- 3 roky. Preto je také potrebné, aby sa štát zameral na zachovanie pracovných miest a na sociálnu oblasť, aby nezamestnaným vytvoril aspoň základné podmienky na život a ich budúce zaradenie do práce. Toto si vyžaduje nesebeckú spoluprácu aj zamestnávateľov, aj odborov. Napokon treba už dnes myslieť aj na pokrízovú budúcnosť. Pomimo fiškálnej oblasti smerovanie opatrení, ktoré by sme mali urýchlene prijímať, ukazuje aj Správa Svetového ekonomického fóra o svetovej konkurencieschopnosti štátov pre roky 2009 -- 2010, zverejnená 8. septembra. Slovensko z nej síce nevychádza zle -- veď v období, keď mnohé vedúce ekonomiky sveta zaregistrovali prepad svojej konkurencieschopnosti, si naša krajina svoje postavenie zhruba uchováva, aj vzhľadom na makroekonomickú stabilitu, za ktorú vďačíme opatreniam, ktoré nám otvorili cestu k prijatiu eura. Slovensko navyše postúpilo do kategórie vyspelých štátov, ktorých konkurencieschopnosť závisí od inovácií. A práve oblasť inovácií a vzdelávania sa ukazuje ako naša slabina, kde aj v porovnaní s niektorými našimi susedmi začíname zaostávať. Zhoršenie vykázalo napríklad aj fungovanie inštitúcií -- veď správa konštatuje rast favoritizmu pri rozhodnutiach štátnych úradníkov, nedôvery voči úradom a tiež rast problémov so súdnictvom. Pokiaľ tu nedôjde k ráznemu zlepšeniu súbežne s presadzovaním investícií do vedomostnej, najmä "zelenej" nízkouhlíkovej ekonomiky, budeme konkurencieschopnosť len strácať.