Rozširovaniu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na firmy, ktoré sa na nich nedohodli, má byť koniec. Padá tak jedno z nezmyselných opatrení, ktoré prešlo za ministrovania Viery Tomanovej.
Nápad, aby kolektívne zmluvy platili pre celé odvetvia bez ohľadu na to, či sa to dotknutým firmám páči, alebo nie, bol jedným z mnohých, ktoré akoby nepísali na ministerstve práce, ale v centrále Konfederácie odborových zväzov. Vďaka tomuto opatreniu totiž získali odbory možnosť pretlačiť svoje dohody aj do podnikov, v ktorých sa s nimi nik dohodnúť nechcel.
Tento nápad deformoval aj princípy kolektívneho vyjednávania, o ktoré by malo ministerstvu práce ísť. Z vyjednávania urobil štátom naordinovaný diktát a nafukoval vplyv odborov nad ich reálnu silu. Je preto dobre, že podobný nezmysel končí.
Odborom sa to síce páčiť nebude, ale to je výlučne ich problém. Pretože za nízku úroveň "pokrytia" firiem kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa (práve ňou sa Tomanovej ministerstvo oháňalo, keď rozširovanie kolektívnych zmlúv zaviedlo) môže práve ich slabé slovo v podnikoch. Ak chcú mať väčší vplyv, mali by svoju prácu zlepšiť a nie zobchodovať s politikmi nejaké tie barličky výmenou za politickú podporu. Presne to sa tu v minulosti dialo a tak sa zákony menili aj so zreteľom na zmluvu o spolupráci medzi Smerom a odbormi.
Bez takejto nadštandardnej politickej podpory zo strany vlády sa teraz budú musieť odbory viac snažiť presvedčiť tých, ktorých zastupujú, že sa z rozdávačov rekreačných poukazov skutočne dokázali pretransformovať na plnohodnotných obhajcov práv zamestnancov. A to je len dobre.