Stavme na to, že v tomto "násťročnom“ desaťročí dosiahne umelá inteligencia únikovú rýchlosť a začne mať ekonomický dosah porovnateľný so vzostupom Indie a Číny.
Pripúšťam, že môj pohľad je výrazne ovplyvnený udalosťami vo svete šachu, ktorý som niekedy hral na profesionálnej úrovni a stále ho z diaľky pozorujem. Počítačový šach je síce špecifický, ale napriek tomu nám umožňuje nahliadnuť do silikónovej revolúcie a je barometrom toho, ako by sa na ňu mali ľudia adaptovať.
Možno by nebolo na škodu trošku histórie. V rokoch 1996 a 1997 odohral vtedajší šachový majster sveta Garri Kasparov dva zápasy proti počítaču IBM s názvom Deep Blue. Kasparov v tom čase vládol svetovému šachu rovnako ako Tiger Woods - aspoň donedávna - golfu. V zápase v roku 1996 však Deep Blue svetového šampióna ohromil, keď mu v prvej partii uštedril porážku. Kasparov sa však rýchlo prispôsobil a začal využívať slabiny v dlhodobom strategickom plánovaní počítača, kde ľudský úsudok a intuícia slávili úspech nad mechanickou počítačovou silou stroja.
V repríze stretnutia v roku 1997, bohužiaľ, mimoriadne sebavedomý Kasparov nebral Deep Blue dostatočne vážne. Počítač šampióna šokoval, keď zvíťazil v pomere 3,5 : 2,5 bodu. Veľa komentátorov označilo víťazstvo Deep Blue za jednu z najdôležitejších udalostí 20. storočia.
Možno by bol Kasparov odvetu vyhral, keby sa hrala na celých 24 partií (čo bola vtedajšia štandardná dĺžka stretnutia o titul šachového majstra sveta). Hoci sa však počas ďalších rokov ľudia od počítačov veľa naučili, počítače sa zdokonaľovali oveľa rýchlejším tempom.
Vďaka čoraz výkonnejším procesorom si silikónoví šachisti osvojili schopnosť počítať tak ďaleko dopredu, že sa hranica medzi krátkodobými taktickými prepočtami a dlhodobým strategickým plánovaním zmazala. Súčasne začali počítačové programy využívať obrovskú databázu partií veľmajstrov (čo je najvyšší šachový titul) a z výsledkov partií medzi ľuďmi extrapolovať, ktoré ťahy majú najväčšiu šancu na úspech. Čoskoro vyšlo najavo, že aj najlepší ľudskí šachisti majú len malú šancu uhrať proti počítačom viac ako príležitostnú remízu.
Šachové programy sú dnes také dobré, že aj veľmajstrom niekedy robí problém pochopiť logiku v pozadí niektorých ich ťahov. V šachových časopisoch sa čitateľ často stretáva s poznámkami špičkových šachistov v štýle: "Môj kremíkový priateľ tvrdí, že som nemal ťahať dámou, ale kráľom, ale ja si aj tak myslím, že som zahral najlepší ,ľudský’ ťah.“
A to nie je všetko. Veľa komerčne dostupných počítačových programov možno totiž nastaviť tak, aby napodobňovali štýl špičkových veľmajstrov v takej miere, že je to až zlovestné. Šachové programy dnes majú skutočne veľmi blízko k tomu, aby úspešne absolvovali posledný test umelej inteligencie, ako ho formuloval nebohý britský matematik Alan Turing: Dokáže človek komunikujúci so strojom poznať, že proti sebe nemá človeka?
Ja to rozhodne nedokážem. Paradoxné je, že v čase, keď sa na šachových turnajoch čoraz viac rozmáha podvádzanie v podobe napovedania od počítača (podobné obvinenia siahajú až na najvyššiu úroveň), je hlavnou zbraňou slúžiacou na odhalenie podvodu ďalší počítač. Iba stroj totiž dokáže dôsledne predvídať, ako sa v danej pozícii zachová iný stroj. Keby dnes Turing žil, možno by umelú inteligenciu definoval ako neschopnosť počítača poznať, či je jeho partnerom stroj alebo človek!
Znamená to teda, že šachisti budú čoskoro bez práce? Odpoveď, našťastie, znie "zatiaľ nie“. Z istého hľadiska je dnes šach rovnako populárny a úspešný ako v ktoromkoľvek inom čase v uplynulých desaťročiach. Je veľmi vhodný na hranie cez internet a fanúšikovia môžu sledovať špičkové turnaje v reálnom čase, často aj s komentárom. Technológie pomohli šach dôkladne globalizovať - Ind Višny Ánand sa stal prvým majstrom sveta z Ázie a príťažlivý mladý Nór Magnus Carlsen dosiahol postavenie rockovej hviezdy. Človek a stroj sa zatiaľ naučili koexistovať.
Pochopiteľne, je to len mikrokozmos rozsiahlejších zmien, ktoré môžeme očakávať. Zdokonaliť by sa mohli napríklad aj strašné komputerizované systémy firemných telefónnych liniek, ktoré dnes musíme znášať. Predstavte si, že by ste jedného dňa mohli dávať prednosť digitálnemu spojovateľovi pred ľudským.
Za 50 rokov by mohli počítače robiť všetko možné, od šoférovania taxíkov po uskutočňovanie bežných chirurgických zákrokov. Ešte predtým zmení umelá inteligencia vyššie stupne vzdelávania a potenciálne masovo sprístupní prvotriedne univerzitné vzdelanie dokonca aj v chudobných rozvojových krajinách.
A potom sú tu, samozrejme, obyčajnejšie, ale napriek tomu kľúčové možnosti uplatnenia umelej inteligencie v najrôznejších oblastiach, od riadenia elektroniky a osvetlenia v našich domoch až po zavádzanie "rozumných sietí“ dodávajúcich vodu a elektrinu, ktoré budú pomáhať monitorovať tieto a iné systémy a znižovať ich straty.
Stručne povedané, nemám názor mnohých ľudí, že po internete a osobnom počítači budeme dlho čakať na ďalšiu inováciu, ktorá zmení naše zaužívané zvyklosti. Umelá inteligencia zaručí impulz potrebný na to, aby sme aj v tomto desaťročí utekali ozlomkrky vpred. Napriek ťažkému začiatku spôsobenému finančnou krízou (ktorá bude aj v tomto a budúcom roku spomaľovať globálny rast) teda neexistuje žiadny dôvod, prečo by nové desaťročie muselo byť ekonomicky neúspešné.
Ak nás nepostretne ďalšie kolo hlbokých finančných kríz, potom neúspešné nebude - pokiaľ sa však do cesty novej paradigme v oblasti obchodu, technológií a umelej inteligencie nepostavia politici.
| KENNETH ROGOFF profesor na Harvardovej univerzite Rogoff (1953) pôsobil ako hlavný ekonóm MMF, pracoval aj v správnej rade Federálneho rezervného systému. Je členom Americkej akadémie umenia a vedy, aj medzinárodným šachovým veľmajstrom. |