Isté je to, že ekonomika má cyklický vývoj. Znamená to, že po raste nasleduje pokles, potom stagnácia a po nej rast. Príčinou rastu boli lacné peniaze, ktoré poháňajú výrobu a spotrebu. Čím viac lacných peňazí, tým viac podnikov mohlo vyrábať tovary. Lacné peniaze, to sú aj pôžičky nielen na to, čo spotrebitelia potrebujú, ale aj na to, čo nepotrebujú. Napríklad každý dospelý člen rodiny môže mať automobil. Ak sú štyria, tak štyri. Niektorí členovia rodiny môžu mať aj dve autá - športové, terénne či pancierované.
Ekonomické teórie takzvaného "stredného prúdu“ vychádzajú zo zjednodušenej predstavy o tom, že všetky trhy sú v rovnováhe. To by malo znamenať, že banky požičajú len toľko, koľko je schopná fyzická, či právnická osoba splatiť. Na trhu finančných služieb však existovala veľká konkurencia. Každá finančná inštitúcia hľadala niekoho, komu by mohla nasúkať pôžičku do vrecka. Veľa peňazí v obehu znamenalo aj rast cien. Keď je veľký prirodzený, alebo umelo hnaný dopyt po tovaroch, znamená to rast cien.
Spolu s nafukovaním množstva peňazí sa vzdúvajú aj ceny. Tak sa stalo, že sa požičiavalo toľko, že to bolo viac ako očakávané budúce príjmy podnikov či domácností. Rozdiel medzi možným a nemožným je nesplatený úver. Ten treba jednoducho vymazať. Pôžičky mali teda aj časť, ktorá nebola krytá príjmami. Prišiel čas splácať. Kde ničoho niet, tak ani čert neberie. Namiesto poklesu cien a zreálnenia pôžičiek sa vlády rozhodli, že problém nesplatených úverov vyriešia tak, že do systému nalejú ďalšie peniaze. Vďaka tomu sa udržujú pri živote podniky, ktoré raz aj tak nebudú schopné splatiť úvery. Tak ako existujú peniaze, ktoré sú prebytočné, existujú aj prebytočné podniky.
Inak povedané, príčinou krízy boli veľmi veľké injekcie peňazí do ekonomiky. Príčina sa lieči príčinou. Akokoľvek znie predchádzajúci výrok absurdne, je nebezpečný. Pokles sa lieči ďalšími injekciami peňazí. Nič iné však nemôže vyliečiť ekonomiku ako reálne bankroty. V USA sa podarilo aspoň to, že zo scény odišlo 140 slabých komerčných bánk. Pribúdajú k nim aj podniky. V Európe sa však všetko udržuje za každú cenu.
O tom, či bude ďalej existovať podnik, alebo nie nerozhoduje trh, ale dotácie, proti ktorým sme boli pri zmene politického systému na prelome 80. a 90. rokov. János Kornai zaviedol pojem mäkké rozpočtové obmedzenia. Znamená to, že štát je ochotný dotovať podnik a kryť všetky jeho straty. Tým sa porušujú princípy reálnej trhovej konkurencie. Na vysvetlenie toho, ako funguje ekonomika, nestačia princípy rovnováhy.
Najnovšie ekonomické výskumy využívajú kombináciu modelov termodynamiky, zohľadňujúc stádovité správanie sa investorov a obchodníkov na trhoch aktív, a zákonitosti štatistickej fyziky. Medzi posledné prístupy patrí využitie teórie o bodoch bifurkácie - kritických stavoch systému, po ktorých systém prudko a nenávratne zmení svoje vlastnosti. Bifurkácia v matematickej analýze dynamických systémov je jav, keď sa malou zmenou parametra zasadne zmení dlhodobé správanie sa systému.
Každá historická udalosť je výsledkom vplyvu nekonečného množstva faktorov, ktoré vytvárajú kritické stavy systému. Ak vychádzame z poznatkov o tejto udalosti, nemôžeme síce presne určiť, aký faktor ho zapríčinil a akým smerom pôsobil, ale môžeme sa pokúsiť modelovať budúcnosť. Práve preto ľudia, ktorí majú rôzne ekonomické názory, ovplyvnené politickými dogmami, môžu si jednu a tú istú udalosť vykladať absolútne protichodne. Odborníci môžu používať rôzne rovnice alebo rôzne premenné. O to ťažšie je predpokladať, podľa akého modelového scenára sa bude vyvíjať ekonomika.
Vladimír Bačišin ekonomický poradca |