Prezident Obama sa vydal v uplynulých dňoch na veľké ťaženie do ekonomicky opätovne naštartovanej Ázie. Keďže pozícia USA ako jedinej superveľmoci a globálneho ekonomického lídra sa zdá čoraz viac ohrozená, vysiela svetové hospodárstvo signál, že ekonomická sila sa presúva zo západu na východ. Toto je zásadné posolstvo, posun v siločiarach svetovej makroekonomiky, ktorý urýchlila finančná kríza. Hlavným beneficientom z finančného kolapsu a vážnym vyzývateľom hegemónie USA je Čína, ktorá sa postupne dostáva na pozíciu svetovej ekonomickej dvojky a nahrádza na tomto poste svojho ázijského rivala Japonsko.
Práve tohtoročná zmena vlády v Japonsku vyvolala určité pochybnosti vo vzájomných vzťahoch, najmä v súvislosti s odsunom námornej základne a prehodnotením lietadlovej námornej základne Futenma na ostrove Okinawa. Návšteva amerického prezidenta v Japonsku sa konala v čase, keď krajina po období recesie dosahuje oživenie, 1,8-percentný rast. HDP USA 14,266 mld. dolárov a Japonska 5,048 mld. dolárov potvrdzujú ich privilegované ekonomické partnerstvo. Rovnako vzájomná výmena -- 17 percent japonského exportu do USA a 5 percent amerického do Japonska -- charakterizuje úzku vzájomnú previazanosť ekonomík. Japonsko aj Čína sa kapitálovými tokmi dlhodobo podieľali na financovaní narastajúceho rozpočtového deficitu USA.
V Japonsku predniesol Obama štandardný prejav, ubezpečujúc hostiteľov, že Washington práve teraz Tokio neopustí. Zdôraznil, že globálna ekonomika sa nemôže vrátiť späť, do starých, zaužívaných koľají: "Jednou z najdôležitejších poučiek tejto recesie je poučka, že limity poháňania rastu sú primárne závislé od amerických spotrebiteľov a ázijských exportov." Peking zostáva v otázke dlhodobého amerického financovania skeptický.
Aj Obamovu návštevu Číny možno vnímať predovšetkým v kontexte návštevy u najväčšieho veriteľa, vlastníka obrovskej sumy rezerv 2,300 mld. dolárov z celkovo odhadovaných 6,800 mld. dolárov.
Rovnako ako na zasadnutí Rady pre ázijsko-tichomorskú spoluprácu v Singapure, aj v Pekingu sa pozornosť sústredila okrem svetovej ekonomiky na aktuálnu globálnu agendu klimatických zmien, predchádzajúcu blížiacemu sa summitu v Kodani, a tému nešírenia jadrových zbraní. Tlak na zreálnenie podhodnoteného kurzu čínskej meny je zo strany USA dlhodobo jednou z prioritných tém, úzko spojenou s proexportnou politikou Číny.
Obama sa vyhol citlivým otázkam Tibetu, Taiwanu, situácii v provincii Xinjang. Nepadla ani zmienka o Indii, potenciálnej regionálnej protiváhe Číny. Svedčí to o tom, že americká zahraničná politika sa správa opatrne, aby nepošliapala krehké škrupiny v čínsko-amerických vzťahoch. Jediná kritika z úst Obamu smerovala k cenzurovaniu jeho vystúpenia v Šanghaji, i keď na druhej strane odmietnutím stretnutia s dalajlámom prejavil určitý spôsob samocenzúry.
Zatiaľ čo spolupráca vo vojenskej oblasti medzi USA a Južnou Kóreou je stále mohutná, v obchodnej oblasti čoraz viac cítiť na polostrove prítomnosť Číny. A to nielen v jeho severnej, ale aj v južnej časti. Vplyvom na severokórejský režim, nedávno testujúci jadrové hlavice nad Japonským morom, zvyšuje Čína svoju váhu v regióne aj na diplomatickom poli.
Rast HDP Južnej Kórey by mohol podľa viacerých prognóz prekročiť 5 percent, čo v porovnaní s tohtoročným očakávaným tempom 0,1 percenta predstavuje obrovský skok. V Južnej Kórei navyše aktuálne klesla nezamestnanosť z 3,6 na 3,4 percenta. Ďalšia z lekcií pre americkú ekonomiku, zápasiacu s dvojcifernou nezamestnanosťou.
Odkedy kráča ekonomická moc ruka v ruke s vojenskou silou, posun ekonomickej sily spoločne so súčasným oslabením dolára predznamenali posolstvo amerického celonárodného poklesu. Postamerický svet prekrývajú na globálnej scéne predovšetkým ázijské ekonomiky.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik