V nedeľu 10. októbra sme si pripomenuli málo známe výročie udalosti, ktorej význam pre svetovú ekonomiku vytrvalo stúpa. Presne pred 165 rokmi začal v Pensylvánii fungovať prvý ropovod z Oil Creek, kde sa ropa ťažila, do Pithole, kde bola železnica. Ropovod bol dlhý osem kilometrov a mal priemer približne 5 centimetrov. Pred vynálezom ropovodu sa ropa vozila v sudoch na vozoch. Odtiaľ pochádza merná jednotka barel, čo v angličtine znamená sud. Ceny dopravy dosahovali štyri doláre za barel. K nim bolo treba pripočítať v tom čase priemernú cenu ropy šesť dolárov za barel. Vynálezom ropovodu sa v tom čase znížila cena prepravy na dolár za barel. Prepravcovia prepiľovali rúry a podpaľovali sklady ropy.
Skutočnú strategickú silu ropovodov ako prvý spoznal Rockefeller. Kontroloval ropovody, ktoré viedli k železniciam. Vďaka tomu mal výhodnejšie ceny pre vlastné ťažobné firmy. Dôsledkom toho bolo, že mnohé konkurujúce podniky skrachovali a on ich skúpil. Paralelne s tým jeho firma Standard Oil začala s maloobchodným predajom svojich výrobkov. Vďaka cenovým vojnám aj z tohto trhu vytlačil svojich konkurentov. Rokovacia pozícia Rockefellerovej firmy, ktorá jej umožňovala diktovať ceny surovej ropy a dopravy, bola založená na kontrole všetkých ropovodov, okrem jedného, v USA. Keď sa objavila možnosť postaviť ropovody od miest ich ťažby k oceánskym prístavom, americký miliardár získal šancu zbaviť sa svojich vynútených spojencov, prepravcov ropy po železnici.
Koncom 19. storočia firma Standard Oil vlastnila len sedem percent ťažby ropy vo svete, ale kontrolovala viac ako 90 percent svetových dodávok ropných výrobkov. Bol to dopravný monopol, ktorý nepotreboval vlastniť ropné vrty.
Vladimír Bačišin, ekonóm
StoryEditor