Ak nemá byť volebným lídrom predseda strany Mikuláš Dzurinda, čo je nielen v našich súradniciach úplne obvyklá vec, je logické, že najväčšie "právo" na tento post majú dvaja zrejme najznámejší politici SDKÚ-DS. Vo všetkých prieskumoch verejnej mienky, aj podľa volebných výsledkov v roku 2006, sú Iveta Radičová a Ivan Mikloš na najvyšších priečkach spomedzi všetkých politikov SDKÚ-DS. V poslednej priamej konfrontácii, vo voľbách do NR SR, získala Radičová o necelých 6-tisíc hlasov viac, čo je zanedbateľný rozdiel. Zisk takmer milióna hlasov v druhom kole prezidentských volieb o pomeroch vnútri SDKÚ nehovorí vôbec nič - väčšiu výpovednú hodnotu z tohto hľadiska má fakt, že stranícka podpora Radičovej v pôvodne pripravovanom súboji s Dzurindom o volebného lídra bola mizerná. Na druhej strane sa dá viac-menej s istotou povedať, že medzi voličmi SDKÚ má Radičová predsa len vyššiu podporu ako Mikloš. O volebnom lídrovi však rozhoduje v primárkach členská základňa, a to je už iný priestor, v ktorom majú svoje miesto aj zásadne iné argumenty, ako je obľúbenosť vo verejnosti. A na šéfa strany sa viac hodí Mikloš ako Radičová.
Z tohto hľadiska je výsledok súboja Radičová - Mikloš úplne otvorenou záležitosťou, ktorý by mohol ovplyvniť ako-tak Dzurinda, ak by verejne povedal, koho favorizuje. To sa však od Dzurindu nedá očakávať, lebo: 1. Radičovú podporiť nechce, je symbolom jeho zlyhaní; 2. jeho odchod z pozície lídra bol vynútený; 3. s nástupom Radičovej na post volebného lídra by sa zrejme oslabili jemu verné stranícke štruktúry a tie potrebujú skôr kontinuitu ako zmenu; 4. prevládajúci postoj voličov SDKÚ, ktorí by skôr privítali zmenu ako kontinuitu, z hľadiska celkových výsledkov volieb neznamená pre Dzurindu veľa, lebo šanca na to, že SDKÚ bude v budúcej vláde, je mimoriadne nízka - a prečo si pre koaličného holuba na streche oslabovať straníckeho vrabca v hrsti?
Logické je, že aj Ficovi by viac vyhovoval Mikloš ako Radičová, lebo kvôli Miklošovi nemusí zásadne meniť volebnú stratégiu a financovanie SDKÚ a prešľapy Dzurindových vlád sa budú ľahšie pripisovať na Miklošovo triko ako na účet Radičovej. Navyše, v mediálnych súbojoch s Radičovou by bolo viditeľnejšie Ficovo grobianstvo - a toto by sa mohlo odraziť aj na preferenciách Smeru. Rozhodovať však nebudú sympatizanti či voliči, ale logicky straníci - ak uprednostnia v primárkach stranícky princíp, záujem kontinuity a konsolidácie súčasných pomerov, uľahčia život nielen sebe, ale aj Ficovi.
Úplne samostatnou kapitolou sú potenciálne koaličné spojenectvá - kde sa síce znova začína hovoriť o koalícii so Sulíkovou SaS, avšak spájať sa so stranou poznačenou pochybným financovaním, ktorá bude na Ficovom ražni až do volieb, môže byť priveľkým rizikom. Možno by dal odpoveď ďalší prieskum :-).
Róbert Kotian