To, ako fungujú zákony a inštitúcie 20 rokov po revolúcii, sa pokúsim demonštrovať na krátkom príbehu.
V susedstve občana K. začína stavebník B. stavať rodinný dom. Územný plán, teda zákon, stanovuje 20 % zastavanosti a 70 % zachovania zelene. Stavebník B. zlikviduje zeleň na celom pozemku a zastavia ho kompletne, t. j. na 100 %. Miestny stavebný úrad konštatuje zásadný rozpor so stavebným povolením, územným plánom a verejným záujmom a vo februári vydá VÝZVU na zastavenie stavby. Rovnaké stanovisko potvrdí aj štátna stavebná inšpekcia. Stavebník B. však v nepovolenej stavbe pokračuje a plynie mu 60-dňová lehota na predloženie dokumentácie o zmene stavby pred dokončením, v ktorej má uviesť stavbu do súladu so zákonom. Po uplynutí stanovenej lehoty dokumentácia predložená nie je a miestny úrad vydá ROZHODNUTIE o zastavení stavby. Stavebník B., ktorý má nemalé skúsenosti s čiernymi stavbami, však nerušene pokračuje v nepovolenej stavbe.
Občan K., ktorému záleží na tom, aby lokalita, v ktorej žije, nebola znehodnotená, sa obráti na súd.
Súd konštatuje, že konať nemôže, lebo tento problém je v kompetencii stavebného úradu. Občan K. sa obráti na štátnu políciu s upozornením, že je svedkom trestného činu, ktorým je MARENIE ÚRADNÉHO ROZHODNUTIA. O niekoľko dní je tu odpoveď z polície, že konať nemôžu, lebo problém je v kompetencii stavebného úradu. Občan K. nevynechá ani miestnu políciu. Tá spíše niekoľko hlásení, ktoré putujú na miestny úrad, ale bez zjavného účinku a nepovolená stavba pokračuje.
Občan K. upozorní aj hlavného architekta mesta, ktorý sľúbi, že si to preverí a do týždňa sa ozve. Odvtedy uplynul už viac ako rok. Zrejme ešte stále preveruje.
Občan K. sa niekoľko mesiacov hlási na sekretariáte podpredsedu vlády a ministra životného prostredia. Minister sa k možnému prijatiu doteraz nevyjadril. Vlastne medzitým už prestal byť ministrom.
Občan K. sa obráti listom na premiéra, vysvetľuje, že inštitúcie sú bezmocné, zákon nerešpektovaný, vymožiteľnosť práva nulová a vymenuje všetky inštitúcie, na ktoré sa doteraz s nádejou, no bezúspešne obrátil.
Po viac ako mesiaci dostane odpoveď od jedného z riaditeľov úradu vlády, že premiér nemôže zasahovať do kompetencií inštitúcií, ktoré tieto problémy riešia. Dotyčný riaditeľ občanovi K. poradí, na ktoré inštitúcie sa má obrátiť. Sú to, pravdaže, tie isté, o ktorých občan K. písal premiérovi, že sú bezmocné a nekonajú. Ešte aj poradie je približne rovnaké.
Medzitým je nepovolená stavba dokončená. Teda hrubá stavba. Torta je dopečená a pribúdajú už len čerešničky. Jednou z nich sú časté návštevy ministra súčasnej vlády na nepovolenej stavbe. Ak tam chodí nabádať stavebníka B. na dodržiavanie zákona, jeho misie sú zjavne neúspešné.
Nemenej chutnou čerešničkou je záväzné stanovisko magistrátu hlavného mesta, v ktorom sa uvádza, že stavba je v súlade s územným plánom. Stačí laický pohľad na satelitný záber, aby sme sa presvedčili o opaku.
A tak nám v našom krásnom meste pribudne ďalší kapor v akváriu.
Podobnosť spomínaných inštitúcií a funkcionárov v tomto príbehu rozhodne nie je náhodná.
Po tomto príbehu sa mi namiesto záverov tlačia na jazyk otázky. Zákony sú tu na to, aby sme ich dodržiavali alebo obchádzali? Komu to vyhovuje? Budeme sa bezmocne prizerať, ako rastú po Slovensku mohyly korupcie, ohyzdné pamätníky arogancie, sily peňazí a zneužívania politického vplyvu? Kam sa podela verejná mienka? Dočkáme sa nástupu novej garnitúry bez masla na hlave? Predstaví sa nám zostava schopných ľudí, o ktorých nikto nebude môcť povedať, že kradli menej či viac za toho alebo onoho? Nastúpi generácia mladých, ktorí napíšu zlatými písmenami dátum vzniku právneho štátu na Slovensku? Napriek všetkému osobne tomu verím a už teraz im držím palce! Teším sa na to, že o 20 rokov napíšem veselší príbeh.
Milan Kňažko |