Sekera v štátnom rozpočte, ktorú štát dosiahol v minulom roku, bola ovplyvnená predovšetkým dvoma faktormi: parlamentnými voľbami a doznievajúcou svetovou hospodárskou krízou. Kým o druhom faktore asi nemá veľký zmysel polemizovať, pri tom prvom majú nejaké to maslo na hlave obaja ministri financií. Tak Ján Počiatek, ako aj jeho nástupca Ivan Mikloš neukázali v uplynulom roku žiadnu radikálnu snahu s rastúcou dierou v rozpočte niečo urobiť.
Počiatkovou reakciou na upozornenia, že ním naplánovaný schodok na úrovni 5,5 percenta hrubého domáceho produktu je utópiou, bolo predovšetkým vyčkávanie a odkladanie celého problému na obdobie po voľbách. Až po nich otvorene priznal, že ak sa nič zásadné neudeje, schodok dosiahne takmer sedem percent HDP. A ono sa nakoniec ani nič zásadné neudialo. Teda aspoň v zmysle krokov na výrazné obmedzenie štátnej spotreby.
Udialo sa tak v podstate to isté, čo v roku 2009, keď jesenná revízia podoby rozpočtu bola nie o úsporných opatreniach, ale de facto len o prepísaní čísel smerom k vyššiemu deficitu. Žiadna motivácia výrazne škrtať nebola, a to aj preto, že minuloročné zlé čísla môže nová vláda bez problémov hádzať na tú minulú a tá jej to zas rovnakou mincou opláca.
Rozpočtom pravdy bude pre Mikloša až rozpočet na tento rok. V ňom sa ukáže, ako dokážu zafungovať pripravené opatrenia tak na jeho
výdavkovej i príjmovej stránke. Zaujímavé to bude najmä preto, že tie najradikálnejšie prešli počas procesu ich schvaľovania značnou eróziou. Takto o rok uvidíme, či nebola priveľká.