V súvislosti s pokutou od Európskej komisie (EK) za kartel pre Novácke chemické závody (NCHZ) aj na Slovensku viac rezonuje téma kartelov a ich sankcionovania.
Ak firmy súťažia, prijímajú nezávislé rozhodnutia, a pretože nevedia, ako bude postupovať konkurencia, snažia sa o najlepšiu ponuku z hľadiska relácie "kvalita -- cena". Z ich rivality profitujú odberatelia a spotrebiteľ v podobe nízkych cien či širokej ponuky produktov. Okrem toho konkurenčný tlak prináša efekty aj pre ekonomiku -- zabezpečuje optimálne využitie zdrojov, ktoré má daná ekonomika k dispozícii, tlak na znižovanie nákladov a inovácie. Dohoda obmedzujúca súťaž znamená, že sa poruší princíp nezávislého rozhodovania a obráti sa logika trhu: z konkurentov sa stanú priatelia a zo spotrebiteľov nepriatelia.
Kartelisti nie sú neoprávnene potrestaní chudáci, obeťami sú skôr ich obchodní partneri, spotrebitelia a ekonomika ako taká. Zisky kartelistov, najmä ak kartel trvá počas dlhšieho obdobia, sú značné. Posledné štúdie OECD napr. hovoria o tom, že kartelové dohody môžu viesť k výraznému zvýšeniu cien až o 60 -- 70 %, kým predchádzajúce odhady hovorili o nižšej miere zvýšenia cien. V prípade "vitamínového kartelu", voči ktorému zasiahla EK v roku 2001, zvýšenie cien predstavovalo 30 -- 60 %, pri výstavbe diaľnic v Maďarsku sa po odhalení kartelu náklady na 1 km znížili o 20 -- 30 %.
Je potrebné si uvedomiť, aké úsilie, náklady musia vynaložiť firmy na konkurenčnom trhu, aby získali porovnateľný cenový nárast. V prípade kartelov je benefit bezprácny, vyplývajúci z porušenia pravidiel. Pretože kartelisti zvažujú potenciálne zisky vo vzťahu k riziku možného odhalenia, je vo verejnom záujme, aby systém odhaľovania kartelov predstavoval vysoké riziko odhalenia, a aby sankcie plnili nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu.
Prirodzená je snaha kartelistov zatajiť a sťažiť odhalenie a sankcionovanie kartelov, často používajú sofistikované postupy, napr. špeciálne kódované telefóny, tajné stretnutia či posielanie rozdelených kvót v podobe golfových výsledkov. Preto sa hľadajú nové, účinné nástroje na odhalenie kartelov. Jedným z nich je aj program zhovievavosti (tzv. leniency program), ktorý umožňuje podnikateľom, ktorí pomôžu odhaliť kartelovú dohodu, sankciu odpustiť alebo znížiť. Bližšie o podmienkach pozri na http://www.antimon.gov.sk/files/30/2009/leniency5(k).rtf
O úplnú alebo čiastočnú imunitu môžu požiadať všetky firmy, ktoré boli zapojené do kartelov a splnia stanovené podmienky, zo strany súťažných inštitúcií neexistuje žiadna selekcia alebo zvýhodnenie. Napr. EK v poslednom období rozhodovala voči takmer identickým firmám v dvoch prípadoch. V roku 2007 voči 11 výrobcom zapuzdrených plynom izolovaných spínacích zariadení (GIS) dostala imunitu firma ABB, ktorá ako prvá kartel oznámila komisii a predložila dôkazy a firma Siemens dostala vysokú pokutu 396 562 500 eur (rozhodnutie nie je právoplatné -- pozn. aut.). V prípade kartelovej dohody producentov transformátorov EK v roku 2009 rozhodla, že imunitu na základe poskytnutých dôkazov dostane firma Siemens a, naopak, firme ABB za opakované porušovaniu sankciu zvýšila (rozhodnutie nie je právoplatné -- pozn. aut.).
Firmy musia poznať pravidlá, v prípade súťažných pravidiel sa najmä pre väčšie firmy odporúča mať program súladu (compliance programme), čím sa zníži riziko postihu za protisúťažné praktiky.
Daniela Zemanovičová, Protimonopolný úrad SR