Programové vyhlásenie vlády zaujíma predovšetkým strany, ktoré nie sú vo vládnej koalícii, mimoparlamentné strany a odbornú verejnosť. Otázka vždy znie - zapracuje nová vláda do svojho programového vyhlásenia všetko významné, čo súčasné koaličné strany sľubovali voličom pred voľbami, alebo miera kompromisov bude taká veľká, že niektoré z nich sa vo vyhlásení prakticky ani nenájdu?
Program súčasnej vlády z môjho pohľadu je mierou kompromisu medzi konzervatívcami a liberálmi - tentoraz v prospech konzervatívcov.
Dôležité je, aby vláda akékoľvek reformy správne načasovala a na verejnosti dôsledne odkomunikovala. Aby sme nežili v krajine, ktorá si preje dnes, čo by mala mať pripravené na zajtra. Ako bankára ma z programu prirodzene zaujali najmä časti o ekonomike, rozvoji investícií a vývoji podmienok podnikania.
Ozdraviť čo najskôr hospodárstvo a v oblasti verejných financií zastaviť rastúce zadlžovanie a postupne znížiť deficit verejných financií efektívnejším využívaním verejných zdrojov považujem za primárne. Okrem hospodárskej krízy už teraz sťažuje dosiahnutie deficitu verejných financií pod úroveň 3 percent hrubého domáceho produktu v roku 2013 aj demografický vývoj a dôsledky starnutia obyvateľstva.
Podnikatelia tvoria ekonomiku. Legislatívne zásahy do trhového prostredia musia byť motivujúce pre investície aj pre odbyt produkcie. Zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie odvodového zaťaženia, aj novelu Zákonníka práce, ako nevyhnutný predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti, podnikateľská sféra a banky privítajú.
Sympatická je snaha vlády o zvýšenie znalostnej ekonomiky, podpora výskumu, motivácia na pritiahnutie zahraničných investícií s vyššou pridanou hodnotou a z dlhodobého hľadiska aj reforma školstva. Orientácia hospodárstva prevažne na jedno odvetvie sa počas krízy ukázala ako kameň úrazu. Preto z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja je diverzifikácia hospodárstva nesmierne dôležitá.
Súčasťou ekonomiky štátu je aj bytová výstavba a obnova bytových domov. Uspokojuje sociálne potreby obyvateľstva, znižuje energetickú náročnosť a spotrebou produktov domáceho priemyslu výrazne vplýva aj na rast HDP a zamestnanosti. Zabezpečiť si vlastné bývanie alebo jeho obnovu bez finančných podporných nástrojov je takmer nemysliteľné. Podpora existujúcich systémov - stavebné sporenie, hypotekárne úvery, aj Štátny fond rozvoja bývania - posilní ich stabilitu a zvýši investičnú aktivitu občanov.
Osobitným problémom Slovenska je absencia nájomného bývania. Limitované zdroje štátneho rozpočtu umožňujú ročne postaviť maximálne 3 000 nájomných bytov. Podiel nájomného bývania v SR na úrovni len 3 percent z bytového fondu sa takmer nemení. Pričom v Európskej únii priemerný podiel nájomných bytov presahuje 30 percent. V roku 2006 ponúkli stavebné sporiteľne návrh financovania nájomného bývania v kombinácii verejno-súkromného partnerstva s využitím bankových zdrojov. Pri nezmenených nárokoch na štátny rozpočet by sa ročne postavil až trojnásobok nájomných bytov. Je škoda, že sa tento projekt nepodarilo uskutočniť. Dnes by bolo postavených o pár tisíc nájomných bytov viac a vznikli by tisíce nových pracovných príležitostí. Rozvoj nájomného bývania uspokojí sociálne požiadavky, zvýši mobilitu pracovnej sily a dorieši aj problematiku reštituovaných bytových domov.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje vo všetkých oblastiach veľa dobrých cieľov, ale chýba mi tam často odpoveď na otázku, ako ich chce vláda dosiahnuť.
Je na škodu, že v období svetovej hospodárskej krízy, ktorú sme síce nezapríčinili, ale zato nesieme všetky dôsledky, sa vláda nepustí do odvážnejších reforiem. Sú však témy, ktoré by mali byť dôsledne podchytené a zrealizované v budúcnosti, aby sa Slovensko nevydalo cestou Grécka. Mali by odzrkadľovať to, že politik sa musí správať zodpovedne, že je služobníkom daňových poplatníkov, a nie naopak.
Imrich Béreš, predseda Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.