Je znepokojujúce vidieť, ako sa z osobného a politického problému prezidenta Klausa, ktorý má s Lisabonskou zmluvou, začína aj s našou pomocou vyrábať problém európsky, zatiaľ politický a limitovaný, ale s možnými ďalekosiahlymi následkami. Pretože oživovanie otázky dekrétov prezidenta Beneša je vlastne oživovanie otázky povojnového usporiadania Európy, a to je to posledné, na čom by sme sa mali podieľať.
Doposiaľ bolo naším postojom nielen túto otázku neotvárať, ale, naopak, ju ponechať v histórii, so všetkými kontraverziami, ktoré k tejto tragickej etape európskych dejín patria, a ktoré dnes odmietame ako napríklad princíp kolektívnej viny, keď súčasne ľutujeme príkoria, ktoré boli spôsobené na všetkých stranách. Lenže históriu nezmeníš, ani dekréty, ktoré, podobne ako obdobné akty iných európskych štátov, síce dávno právne vyhasli, ale stále tvoria súčasť právneho systému toho povojnového usporiadania z rozhodnutia víťazných spojencov.
Sú to len ľudia s revanšistickým inštinktom, ktorí vítajú akúkoľvek možnosť toto usporiadanie podkopať. Nuž a u nás to bol znovupotvrdený predseda SMK Csáky, ktorý nám otázku dekrétov prednedávnom s pomocou celého politického spektra v Budapešti nanútil a chvíľu nám trvalo, pokiaľ sme situáciu dostali späť na pravé miesto, aj v Európskej únii. A je to pán Csáky, ktorý sa teraz potmehúdsky usmieva, keď vidí, ako podpaľujeme vášne revanšizmu a ešte spolu s bratmi Čechmi lezieme sami a dobrovoľne na ražeň. Žiadne dobré úmysly či principiálne záujmy nemôžu ospravedlniť toto nešťastné zahrávanie sa so základmi povojnového usporiadania Európy. Veď či už s Lisabonskou zmluvou alebo bez nej, prelomenie Benešových dekrétov ako princípu je z jednej strany nemožné, a z druhej strany sa už dnes prostredníctvom individuálnych súdnych sporov v Českej republike podarilo dosiahnuť v jednotlivých prípadoch revíziu ich následkov. Obdobne sa môže situácia vyvinúť aj pred Európskym súdnym dvorom, opäť s Lisabonskou zmluvou či bez nej.
Pre Slovensko a Českú republiku, ale aj všetky ostatné štáty EÚ, bola pritom otázka dekrétov principiálne vyriešená už pri našom vstupe do EÚ a strašenie Lisabonskou zmluvou je politicky nebezpečné a právne irelevantné, akokoľvek sa o to snažia nezodpovední politici najmä z časti opozície. Jedinou správnou cestou je bez veľkého rozruchu zmiesť aj tentoraz túto otázku zo stola, keď ju už prezident Klaus takto nešťastne reanimoval. Keď už je to pre prezidenta Klausa podmienka na podpis Lisabonskej zmluvy, treba dohodnúť s českými partnermi formuláciu, ktorá by pokryla rovnakou mierou oba nástupnícke štáty a zároveň by nemenila nič na súčasnom stave, pretože to by zase odmietli ďalší partneri v EÚ, ako to už potvrdzujú niektorí politici v Rakúsku či Maďarsku. A treba túto formuláciu prijať tak, aby sa neotvárala ratifikácia Lisabonskej zmluvy. Azda sa teda aj týmto nešťastným spôsobom podarí otázku Benešových dekrétov definitívne odsunúť tam, kam politicky patrí -- na smetisko histórie.
Ján Kubiš, bývalý minister zahraničia SR