Odvodové zaťaženie je štvrtou najväčšou prekážkou pre fungovanie a rast podnikania. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s prípravou Správy o stave podnikateľského prostredia na Slovensku v roku 2010. Za vážnu až rozhodujúcu bariéru podnikania označilo odvody až 81 percent oslovených podnikateľov. Skutočnosť, že dnešný odvodový systém spôsobuje podnikateľom problémy, dlhodobo potvrdzujú aj iné prieskumy a okrem PAS na tento problém poukazujú tiež ostatné podnikateľské združenia.
Nádejou na zmenu súčasného stavu je odhodlanie novej vlády zreformovať odvodový systém, keď vysoké odvodové zaťaženie spomína hneď v úvode programového vyhlásenia medzi svojimi prioritami a vníma ho ako bariéru rastu zamestnanosti. Vláda sa zaväzuje znížiť celkové odvodové zaťaženie, presadiť zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému, zaviesť superhrubú mzdu, presunúť odvodovú povinnosť na zamestnanca, zjednotiť výber daní a odvodov a zaviesť ročné zúčtovanie daní a odvodov. Vláda plánuje ešte revíziu sadzieb poistného a sprísnenie platobnej disciplíny zamestnávateľov.
Vo vládnom programe chýba zmienka o rozširovaní príjmovej základne, z ktorej sú platené odvody. Paradoxne práve týmto krokom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje začať zmeny v odvodovom systéme. Táto myšlienka je správna, ak zoberieme do úvahy fakt, že dnešný odvodový systém ponúka veľa možností, ako si sumu platených odvodov legálne znížiť alebo sa plateniu odvodov úplne vyhnúť. Diery v odvodovom systéme sú príčinou stavu, že na Slovensku máme vysoké sadzby odvodov, no príjmy štátu z odvodov v pomere k HDP sú relatívne nízke. Dnes do sociálneho systému najviac prispievajú zamestnanci a zamestnávatelia platiaci odvody z hrubých miezd, no bolo by spravodlivejšie, ak by odvody platili všetci zo všetkých príjmov, avšak pri nižších sadzbách. Zámer znížiť sadzby odvodov však ministerstvo práce zatiaľ neavizovalo. Ak nebude rozširovanie základne na platenie odvodov kompenzované nižšími sadzbami, dôjde k zvýšeniu celkového odvodového zaťaženia, čiže presne k opačnému efektu v porovnaní s kľúčovým zámerom z programového vyhlásenia, nehovoriac o negatívnom dosahu na podnikateľské prostredie, zvýšenej nevôli verejnosti voči takejto zmene a ťažšej priechodnosti v parlamente.
Podnikateľská aliancia Slovenska sa odvodovej problematike dlhodobo venuje a pred rokom pripravila návrh prvého kroku reformy odvodového systému, ktorý spočíval v zlúčení siedmich sociálnych odvodov do jedného sociálneho odvodu vo výške 25 percent plateného z ceny práce, stanovení jedného zdravotného odvodu vo výške 10 percent plateného z ceny práce a určení jednotného odvodového stropu. V čase tvorby tohto návrhu PAS nepočítala s rozširovaním základu na platenie odvodov a sadzby nastavila tak, aby realizácia navrhnutej zmeny bola neutrálna voči verejným financiám.
V uplynulých týždňoch sme zaktualizovali svoje prepočty, do systému odvodov zahrnuli všetky príjmy plynúce fyzickým osobám a na základe dostupných údajov vypočítali, že sadzba sociálneho odvodu plateného z ceny práce môže klesnúť na 21 percent a sadzba zdravotného odvodu môže klesnúť na 9 percent, pričom dosahy na verejné financie by boli blízke k nule. Prepočty pritom nezahŕňali dynamické dosahy reformy a pozitívny vplyv nižších sadzieb na motiváciu pracovať. V prípade daňovej reformy dynamické dosahy prekonali očakávania reformátorov a podobné to môže byť aj v prípade reformy odvodov. Aj preto verím, že ministerstvo práce popri rozširovaní odvodovej základne nájde odvahu odhodlať sa na mimoriadne dôležitý krok - zníženie sadzieb odvodov.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska