Konkurz Nováckych chemických závodov sa začína podobať na frašku. Prvý strategický podnik podľa zákona Ficovej vlády sa dostáva do situácie, keď nie je vôbec isté, že ďalšie mesiace prežije. Pokuta od Európskej komisie za účasť v karteli, ktorá dostala NCHZ do konkurzu, môže znamenať pre fabriku trest smrti. Ak k tomu dôjde, svedomie si môžu spytovať viacerí.
V prvom rade je otázna výška v podstate likvidačnej pokuty. Dvadsať miliónov eur je nad finančné možnosti NCHZ a z tohto pohľadu je pritvrdý aj samotný trest. Paradoxné je aj to, že zo sumy, ktorú má fabrika zaplatiť, Európska komisia neuvidí nič. Keďže sa chemička voči pokute odvolala, nemohla byť zaradená medzi pohľadávky a Brusel si nemôže nárokovať jej zaplatenie v konkurze. A keby aj, tých natiahnutých rúk je priveľa.
Ďalším otáznikom je samotný konkurz. Predaj celej firmy dokázal vygenerovať iba jednu ponuku a cenu, ktorá je zlomkom celkových pohľadávok. Ide pritom o fabriku, ktorá zamestnáva takmer dvetisíc ľudí a zďaleka nepatrí medzi malé firmy ani svojím obratom. Ponuka bola taká nízka, že predaj nakoniec zablokoval Fond národného majetku vediac, že pri jeho pokračovaní vyjde finančne naprázdno. Ak bola v hre na strane potenciálnych ziskov i strát nula, jeho rozhodnutie dáva logiku.
Celú situáciu však komplikuje fakt, že okrem peňazí sa hrá aj o ne/prepustenie ľudí, ktorých NCHZ zamestnávajú. To bol aj dôvod, prečo sa kvôli tomuto podniku prijal za minulej vlády zákon o strategických firmách. Súčasná vláda si ho preto nemôže dovoliť len tak pustiť k vode. Bola by to príliš veľká nahrávka pre Fica. A to je nateraz najväčšia záruka, ktorú NCHZ na prežitie má. Je to divné, ale aj tu platí ono staré: na Slovensku je to tak.