Podľa vyjadrenia ekonomických analytikov v budúcom roku počítame s nárastom HDP, čo po jeho tohtoročných mínusových hodnotách neprekvapuje nikoho. Iná vec sú rozdiely medzi gestorom slovenského štátneho rozpočtu, ktorý hovorí o necelých dvoch percentách a trebárs Medzinárodným menovým fondom, ktorý prognózuje 3,7-percentný rast, čo nás oprávňuje spochybňovať oboch. Spoločným názorom všetkých je, že najprv sa musí stabilizovať svetový finančný trh, potom kontinentálne a národné ekonomiky, a až napokon môže dôjsť k nárastu zamestnanosti na úroveň z predkrízového obdobia, čo veru nie je dobrá správa. Príčinou krízy boli negatívne externality bankového sektora, ktorý nafukoval finančný a realitný trh tak, že bubliny praskli a len v EÚ vystavili účet za viac ako 800 miliárd eur, ktorý následne spôsobil rozpočtové deficity verejných financií a, samozrejme, štátneho dlhu. Pre Slovensko je dobrou správou, že patrí medzi 12 štátov únie, ktoré neboli postihnuté žiadnymi výdavkami na zaplátanie negatívnych dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy. Súčasné problémy v narastajúcom deficite verejných financií idú teda na vrub neplánovaných výpadkov v príjmoch štátneho rozpočtu, čo sa má podľa spomínaných prognóz v budúcom roku zlepšiť o necelé percento. Negatívne externality bankového sektora však spôsobili obrovské náklady, ktoré podľa všetkého zaplatia daňoví poplatníci a nikdy nebudú kompenzované. Ako uvedený stav "zneužívajú" národné vlády na znevažovanie postavenia neviditeľnej ruky trhu, nebudeme špekulovať. Na odstránenie dôsledkov negatívnej externality reagovali nalievaním obrovskej masy peňazí, ktorých pôvod a zdroje krytia sú pre väčšinu z nás neznáme.
Súčasné postavenie americkej ekonomiky je charakterizované obrovským deficitom obchodnej bilancie, ktorý súvisí so spotrebiteľským apetítom amerických domácností. V štruktúre HDP predstavovala domáca spotreba takmer 70 percent, navyše bola financovaná lacnými peniazmi zo zahraničia. Keď k tomu pripočítame, že americká vláda naliala do bankového systému takmer 9 biliónov dolárov, nemôžeme sa čudovať, že deficit amerických verejných financií sa vyšplhal na neuveriteľných 12 percent HDP a ratingové agentúry nereagujú. Ekonomika "kŕmená" svetovou rezervnou menou, drží cez nástroje americkej centrálnej banky v šachu globalizovaný finančný trh, čo sa nepáči súčasným lídrom svetovej ekonomiky, predovšetkým Rusku a Číne. Na ich účtoch sa nachádza obrovská masa amerických dolárov, ktorých znehodnotenie znamená výrazný pokles aktív, a teda aj bohatstva, čo napokon platí aj pre ostatné štáty sveta. Je to jeden z dôvodov, prečo nebude možné v najbližších rokoch zbaviť americký dolár svojho doterajšieho výsadného postavenia svetovej rezervnej meny, pretože by to ohrozilo bohatstvo práve tých, ktorí na tento stav najviac poukazujú. Či sa napokon podarí v praxi realizovať dohodu medzi USA a Čínou, keď sa Čína namiesto vyššieho vývozu do USA pokúsi zvýšiť domáci dopyt, alebo zvýšiť hodnotu čínskej meny, a USA obmedzia nakupovanie čínskeho tovaru na úver, môžeme len špekulovať. S čím treba počítať, je očakávané nové geopolitické rozdelenie sveta, o čom svedčí aj personálne posilnenie zástupcov rozvíjajúcich sa krajín s prebytkovými obchodnými bilanciami v medzinárodných menových inštitúciách. Budeme teda zvedaví, ako na tieto zmeny bude reagovať slovenská zahraničná politika, keď súčasná vláda si na spoluprácu smerom na východ čoraz viac pootvára nikdy nezabuchnuté vráta.
Slovenská ekonomika zažívala v minulých rokoch expanziu, ktorá sa už nebude opakovať. Hospodárska politika predchádzajúcej a súčasnej vlády bola postavená na prednostnej podpore zahraničného kapitálu, ktorý dával prácu, a veru nikto nepočítal s negatívnymi dôsledkami externalít bankového sektora a napokon ani so zmenami v geopolitickom priestore, ktoré sa v každom prípade dotknú aj slovenskej ekonomiky. Výsledkom je obrovský nárast nezamestnanosti, ktorý v absolútnych číslach predstavuje viac ako 130-tisíc za rok, a treba objektívne priznať, že v rukách opozičných politikov predstavuje dôležitú politickú kartu. Každá kríza sa začína na finančnom, potom hospodárskom, a napokon aj na trhu práce, pretože znižuje objem zákaziek a devastuje morálne hodnoty spoločnosti. Doteraz navrhované opatrenia na znižovanie nezamestnanosti nie sú ničím iným, len záchrannou sociálnou sieťou a slovenský trh práce potrebuje skôr sociálnu trampolínu, ktorá nebude možná bez naštartovania ekonomického rastu predovšetkým v krajinách, ktoré pre nás predstavujú zákazkovú náplň. Krajiny s výraznými prebytkami obchodnej bilancie zároveň predstavujú obrovský spotrebiteľský trh, na ktorý sa nedostaneme okrem iného aj z dôvodu silného eura. Nemôžeme počítať, že v Rusku, Číne a inde dôjde k revalvácii ich národných mien, a tak sa môžeme skôr spoliehať len ich podnikateľské aktivity u nás, čo podľa vyjadrenia politických a ekonomických analytikov môže byť jeden z najdôležitejších predpokladov naštartovania slovenskej ekonomiky, a tým aj znižovania nezamestnanosti. Že to bude spojené aj so zmenou našej zahraničnoobchodnej orientácie, nemôžeme vylúčiť.
Róbert Hölcz