Správa o zmene prístupu USA k projektu protiraketovej obrany v spolupráci s Poľskom a Českou republikou tak, ako ho presadzovala predchádzajúca administratíva, nemohla byť pre nikoho prekvapením. Už pred voľbami v USA aj mne túto možnosť naznačovali vedúci predstavitelia demokratov. Argumentovali nedostatkami systému a tiež finančnou stránkou. Významnú úlohu však zohral zámer hľadať v Rusku partnera aj pre riešenie celého radu bezpečnostných otázok. Bolo tiež zrejmé, že stredná a východná Európa po začlenení do NATO a EÚ, získala dostatočné spojenecké mechanizmy na zaistenie svojej bezpečnosti a prestala byť z toho hľadiska prioritou USA.
Nejde však o zamietnutie systému protiraketovej obrany ako takého.
Ten je potrebný, ako sme sa o tom zhodli v rámci NATO. Nová modifikácia umožňuje USA aj v záujme aliancie operatívne reagovať na dnešné hrozby. Navyše, použité mobilné prostriedky zaisťujú ich predsunutím do potrebných oblastí nedeliteľnú bezpečnosť všetkých štátov aliancie, na rozdiel od predchádzajúceho modelu. Protiraketovú obranu aliancie bude však naďalej treba posilňovať, ako to napokon predpokladá aj súčasná pozícia USA. Aj konfigurácia projektu PRO USA sa bude ďalej vyvíjať. Možné ohrozenie našich štátov raketami dlhého doletu sa totiž bude len zvyšovať. Toto nebezpečenstvo však neprichádza z Ruska, ktoré dané ohrozenie aj pre seba nemôže necítiť. Preto je pre nás možným partnerom. Zmena postoja USA umožňuje aktívne preskúmať potenciál tohto partnerstva a skutočné zámery Ruska -- v tejto a ďalších oblastiach.
Krajiny a politici, ktorí majú o Rusku trvalé pochybnosti a ktorí podporili pôvodný zámer Busha práve vzhľadom na to, že posilnil ich dvojstranné strategické prepojenie s USA, tiež vlastne získali. Vedené týmto svojím inštinktom sa ukázali ako partneri, pripravení podporiť akékoľvek kroky USA, i keď za to prirodzene zaplatili ďalšiu riadnu politickú cenu doma i v zahraničí pri zmene pozície USA. V Poľsku, ktoré po udalostiach v Gruzínsku už otvorene hovorilo, že tento projekt posilní jeho bezpečnosť práve voči Rusku, však zrejme budú umiestnené rakety Patriot a Česká republika posilňuje s USA vojenskú vedecko-technickú spoluprácu. Títo politici sa však prepočítali v tom, že USA budú naďalej voči Rusku presadzovať skôr včerajšiu politiku zatláčania s jej potenciálom konfrontácie, ktorá tak tesne korešponduje s ich antiruskými fóbiami. Strategické bezpečnostné výzvy sú podstatne komplexnejšie a odpovede na ne treba hľadať nie za každú cenu proti Rusku, ale medzi spojencami v prvom rade na pôde NATO definovaním strategickej doktríny pre 21. storočie, ktorá by posilnila základnú bezpečnostnú funkciu aliancie a transatlantickú väzbu. Obdobne treba posilniť akcieschopnosť EÚ, najmä v takých oblastiach, akou je energetická bezpečnosť, a to i vo vzťahu k Rusku a Ukrajine. Netreba však mať ilúzie, ako ďaleko sa budeme môcť a vlastne chcieť spoľahnúť na EÚ vo vojensko-bezpečnostnej oblasti, i keď sa ju niektoré štáty možno pokúsia forsírovať po tom, čo Obama prestal vidieť v Európe svoju bezpečnostnú prioritu. Tu sa spolupráca bude naďalej vyvíjať len obmedzene a bude odrážať skôr záujmy európskych mocností, ležiace mimo EÚ. Aj preto musí táto oblasť ostať doménou NATO, ktoré práve prostredníctvom transatlantickej väzby s USA ostáva jediným garantom našej bezpečnosti.
Ján Kubiš, autor je výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN.