Bol to rok s Robertom Ficom. Ako viaceré pred ním a zrejme aj po ňom. Pri povrchnom pohľade by sa dalo dokonca konštatovať, že bez Roberta Fica sa na Slovensku ani lístok nepohol - napriek všetkej marketingovej zručnosti predsedu vlády však treba povedať, že bez slabej či dokonca žiadnej alternatívy, bez fungujúcej verejnej mienky a pri nezáujme polovice krajiny o jej spravovanie to ani inak nemohlo vyzerať.
Koaličný partner Ján Slota išiel zo škandálu do škandálu, až prišiel aj o jeden rezort. Najsilnejšou stránkou Vladimíra Mečiara boli práve Slotove slabosti, ktoré z HZDS urobili vítaného koaličného partnera nielen v župných voľbách, ale zrejme aj po voľbách parlamentných. Tanec medzi vajcami predvádzal po väčšinu roka aj samotný predseda vlády - lebo iba vďaka zisteniam novinárov, ktorí suplovali prácu Slovenskej informačnej služby, Generálnej prokuratúry, Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii... sa podarilo zverejniť a pod tlakom médií a zrejme aj opozície aspoň čiastočne začať riešiť viacero škandálnych káuz (predaj emisií, nástenkový a popolčekový tender, predaj pozemkov pod Tatrami či pri Dunaji...). Maslo na hlave predsedu vlády je však jednoznačne viditeľné - ani v jednom prípade totiž premiér neprišiel s odhalením či potrestaním vinníkov sám, ale vždy až pod tlakom okolností a neraz po kratšom či dlhšom zahmlievaní, ak nie priam obhajovaní činu, ktorý neskôr sám razantne odsudzoval. Učebnicovým príkladom marketingového zavádzania verejnosti bol predaj emisií, kde Fico od obhajovania predaja prešiel cez odvolanie troch ministrov k odňatiu celého rezortu koaličnému partnerovi, čo mohlo vyzerať pôsobivo - ale aký je reálny výsledok? Peňazí od Interblue Group stále niet, zmluva s firmou ešte ani zďaleka nie je zrušená, pozadie firmy je naďalej neznáme - zostal iba teplý luft v dlani a pocit voličov Smeru, že premiér razantne zasiahol, keď bolo treba. Radosť vládnuť takej krajinke.
Radosť vládnuť aj preto, lebo v druhom kúte ringu pochrapkávajú jeho protivníci, ktorým bezstarostný život v nič neriešiacej opozícii očividne prirástol k srdcu a možno už aj k ?????? Inak by sa namiesto plnohodnotnej a dôveryhodnej programovej a personálnej alternatívy nevybíjali vo vnútrostraníckych zápasoch, ktoré viedli k rozštiepeniu strany (Csáky vz. Bugár či Hrušovský vz. Palko) alebo odpíleniu jedinej ako-tak verejnosťou akceptovateľnej alternatívy (Dzurinda vz. Radičová).
A keďže už veľmi dobre vieme, že druhé volebné obdobie (Mečiarovo či Dzurindovo) bolo ešte frustrujúcejšie a zvrhlejšie ako to prvé, niet dôvodu si myslieť, že v prípade Roberta Fica to bude inak. Faktom, ktorý možno dôjde raz aj väčšine, je, že teraz už pôjde za vlastné.