Česká republika, napriek tomu, že má úradnícku vládu a pripravuje sa na májové parlamentné voľby, vyrovnáva sa so súčasnou krízou relatívne dobre. Krajina sa v uplynulom období zbytočne nezadlžovala. Pomer dlhu voči hrubému domácemu produktu sa, napriek nedodržaniu striktných požiadaviek EÚ, udržal na prijateľnej úrovni. Nejako sa natíska otázka, či by pre krajinu nebola osožnejšia vláda odborníkov, bez politických tričiek.
Nová vláda sa bude musieť v blízkej budúcnosti popasovať s výzvami doby, predovšetkým s dôchodkovou reformou. Proces starnutia populácie je v Českej republike rýchlejší ako v mnohých iných krajinách a podiel dôchodkov, ktoré štát vypláca, rastie. Vyvoláva to tlak na verejné financie. Ďalšie oblasti, ktoré bude treba reformovať, sú školstvo, veda a zdravotníctvo.
Ak by tento trend pokračoval, do päťdesiatich rokov by zadlženosť krajiny dosiahla úroveň 250 percent výkonu ekonomiky, čo je dvakrát viac ako je to teraz. Pre krajinu by to znamenalo obrovský problém so získaním pôžičiek. Domáci bankový trh sa vyhol hospodárskej a ekonomickej kríze hlavne z dvoch dôvodov: krízou prešiel už na začiatku deväťdesiatych rokov a aktuálne pomohli aj nízke úrokové sadzby, vďaka ktorým mali naši českí susedia úroky v korunách, a nie v cudzej mene. Banky sú v dobrom zdravotnom stave.
Česká republika, podobne ako Veľká Británia a niektoré ďalšie štáty Európskej únie, si zachovala svoju menu -- českú korunu. Okrem štátnej zvrchovanosti symbolizuje aj ekonomickú suverenitu. Česká národná banka (ČNB) naďalej disponuje jedným z kľúčových nástrojov finančnej politiky -- menovým (okrem fiškálneho) a zachováva si zároveň aj manévrovací priestor v medzinárodnom ringu konkurencieschopnosti. Kým medziročný prepad ako dôsledok ekonomickej krízy bol na Slovensku 4,7 percenta, česká ekonomika klesla v tom istom období o 4,1 percenta. V súčasnosti, keď sme svedkami turbulencií eura, najmä (ale nielen) v súvislosti s gréckou krízou, sa ukazuje rozhodnutie Českej republiky oddialiť vstup do eurozóny z politického, ale aj ekonomického hľadiska, ako prezieravé.
V každom prípade, českú politickú špičku ešte čaká debata o dlhodobej, perspektívnej vízii integrácie do eurozóny a v jej rámci hlavne o českých preferenciách. Termín predpokladaného vstupu Českej republiky do Európskeho menového fondu -- rok 2012 sa pravdepodobne presunie najskôr na rok 2015.
Dosahy krízy budú doznievať súbežne so zlepšovaním sa situácie na trhoch u najväčších partnerov, najmä v závislosti od vývoja na nemeckom trhu a česká povolebná vládna garnitúra bude môcť nadviazať na doterajšiu striedmu, pragmatickú politiku Fischerovej vlády, navyše s komparatívnymi výhodami. Možno očakávať, že nová vláda uprednostní na krytie zadlženosti nepriame dane, a to predovšetkým spotrebnú, ekologickú a majetkovú, a nesiahne na zvýšenie priameho zdanenia práce a kapitálu.
Keď pripustíme, že existujú rezervy vo vynakladaní významnej časti verejných výdavkov, potom sa pre budúcu vládu priam núka priestor na konsolidáciu rozpočtu, založenú na obmedzení a škrtoch práve vo výdavkovej časti rozpočtu. Empirické štúdie, uskutočňované naprieč rôznymi krajinami potvrdzujú, že tento trend býva udržateľnejší, je menej bolestný a významne nepotlačí rast. V prípade, že budúca česká vláda nepodľahne populizmu, kľúčový dôraz bude klásť na výdavkovú časť rozpočtu aj v konsolidačnom pláne na rok 2011 a na ďalšie roky.
Najkľúčovejšou aktuálnou ekonomickou témou je však cestovný poriadok obmedzenia deficitu verejných financií. Rozdiel môže byť azda len v tom, či bude česká spoločnosť prechádzať zákrutou opatrnejšie, povedzme, v réžii ČSSD, obrazne na druhý rýchlostný stupeň, alebo šmykom na štvorke, pod taktovkou pravice, resp. na hrane krajného pravicového populizmu v znamení povestného označenia konca sveta, od ktorého napravo sú už len levy, podľa známeho príslovia hic simt leones. Napriek tomu, že leva majú Česi historicky v štátnom znaku, nemožno očakávať v povolebnom období žiadnu dramatickú krajnosť.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik